To uvidíš, tak umreš!

Květen 2010

Ichigovo prianie

28. května 2010 v 1:24 | A-chan |  Bleach
1
777


hurá hurá...

23. května 2010 v 22:09 | v |  Bleach
w
re
werewr
rwerw
werwerw

Bomby:D

20. května 2010 v 13:16 | A-chan |  Bleach
6556556456
65546564564
565656465654
685554564564564
565465656654


Zarakiho Bankai Revealed:D

20. května 2010 v 13:10 | A-chan |  Bleach
:D:D:D:D

Too much is never enough

20. května 2010 v 12:14 | .... |  Od Amy-chan
Tie matury...doriti s nimi. Mne sa fakt už nechce učiť, totálne ani sa nedokážem otvoriť tie knihy ani čítať si to, proste sa mi nechce, už chcem mať pokoj od týchto kokotín a slovenčiny, to je neskutočné...normálne som si začala namiesto toho cvičiť kaligrafiu japonským písmen, aby som mala pekný pravopis, keď pôjdem do Brna:D 
Úplne mám 4 dní do maturít a do psychológie som sa ani nepozrela, to je neskutočné a zo slovenčiny idem ako prvá o 12 poobede...skapem...

A ja si namiesto toho kreslím, robím fake komixy o aizenovi a paradajke a píšem sem a úplne kokotiny robím, proste nemôžem sa donútiť učiť...neskutočné a viem, že zajtra sa do toho nedokopem takisto...

ja mam asi dáku vážnu poruchu:D


Amy a Víťo v Soul Society III. (pokračovanie) 10.časť

20. května 2010 v 1:04 | Amy chan umela inteligencia:D |  Amy a Víťo v Soul Society III.
Ráno:
"TO ČO MÁÁÁÁM?!!!" zobudila som sa na hlasné zvolanie, ktoré vychádzalo z kúpeľne. Byakuya hysteričil, kvôli niečomu...
"AKO MôŽEM ÍSŤ TAKTO NA PORADU, DORITI!!!" kričal z kúpeľne...
Hm...zabudla som, že zaspal až na ránom, ale čo sa mu mohlo dovtedy stať?
"GRRRRR POĎ SEM TY MALÁ!!!" Vybehol z kúpeľne a až vtedy som si všimla jasne viditeľné kruhy pod očami...
"Bože, toľko povyku len kvôli monoklom, nebuď ma, tak skoro." ľahla som si a prikryla si aj hlavu.
"Že LEN!! Vyzerám ako posledný čudák!"
"Áno vyzeráš. Tak nechoď na poradu."
"AMY JA ŤA ZA-"

Vtedy som od dverí počula ďaľší hlas. Ten som nepoznala.
"Kapitán Kuchiki, prišiel za vami niekto..." hm cítim malér...
"Kto je to?" spýtal sa nevrlo a nahodil čierne okuliare, aké si vynašli v mužskom shinigamskom klube. (feministky s penisom:D)
"Kapitán Ichimaru." ozval sa a ustúpil o krok nabok.

Vtedy som videla ako dnu vošiel sympatický skvelý, super inteligentný muž a s ním aj perdo feromónov, ktoré by očarili nejednu mladú slečnu:D
"Zdravím priateľu, len som tak prechádzal okolo a povedal som si, že sme sa dlho nevideli a mohli by sme ísť na-" ako Ichimaru blúdil očami po miestnosti a zastavil na mne prestal hovoriť.
"Zdravím priateľu." zopakovala som rovnako nadšene ako on a zodvihla pac na pozdrav:D
"Ehm...Byakuya...môžeš mi to vysvetliť?" založil si Ichimaru ruky, ako keď sa chce nezainteresovaný človek zainteresovať. "A prečo máš tie okuliare?" nechápavo sa spýtal.
"Kvôli slnku, dnes je extra silné..." sadol si na stoličku.
"Veď prší..." odvetil sarkasticky Ichimaru a sadol si vedľa Byakuyu.
"Asi pôjdem..." zodvihla som sa a obula cichojebky:D
"Nieee..nemušíš sa obťažovať...ja som prišiel len na skok ale vidím, že ruším...tak by som asi mal..."
"NIEEEE! Bože, nevysvetľuj si to tak! Ona tu len spala..." zvolal Byakuya a mne bolo do smiechu:D
"Veď ťa poznám Bykuya, ja viem, že Hirako je tvoj rival, aspoň, čo sa týka jej..." začal Ichimaru podpichovať.
"Aleeee...to si rada vypočujem," založila som si ruky.
"Tak to by stačilo doriti...už mám toho plné zuby. Nielenže mám monokle pod očami!" dal si dole okuliare, Gin sa zatváril znalecky a apotom prikývol, "Ale takisto som ešte aj úchylák a rival?! NIKDY!"
"Byakuya, nikto nepovedal, že si úchylák...to ti vážne záleží na tom, čo si budú druhý ľudia hovoriť?" capla som sebou unavene o posteľ.
"Áno, som tu šľachta a mám ísť príkladom! Ja som aristokracia."
"A je to tu." Ichimaru sa pohodlne oprel v kresle.
"Človek by si myslel, že keď si stratila pamäť, tak sa trochu umúdriš, ale nieeee."
"Au..." pozrel na mňa Ichimaru súcitne.
"No a ďalej?" ak si myslel, že ma urazil, tak to ani nezaklopal na tu bariéru, ktorou som sa pred takýmito "urážkami" obrnila:D
"Ďalej, hm...ďalej...prečo nespíš s ostatnými v divízií, haaa?"
"Včera som ti to povedala, chrápu a smrdia im nohy, čo ma ruší pri spánku." vysvetlila som objasňujúco:D
"Ale má pravdu, pre ženu to musí byť kruté...zvlášť pre ňu." ukázal na mňa prstom.
"Tak nemala byť shinigami." hovorili o mne akoby som tam nebola.
"Ale ja som si to nevybrala, huuu." zamávala som na nimi rukami.
"Ale áno, ty si bola tá, ktorá sem prišla s Kitsunem. Ty si sem vždy chcela ísť, lebo si nechcela žiť vo vašom svete, kde bolo toľko vecí, ktoré ti zaťažovali hlavu, ale tu niesi na dovolenke mladá slečna, tu musíš makať...ako my všetci! Inak ťa zožerú tie príšery zo včera, a to nie je obrazne, ale doslovne!" mával mi prstom pred ksichtom a bol ako hysterická ženská.
Miestnosťou sa zrazu ozvalo pekné plééésk, tá sadla ako uliata:) "Už si fajn? Ukľudni sa, veď o nič nejde." potľapkala som ho po ramene.
"Ale ide! O tvoj život." odvetil triezvo. (:D)
"Ktorý držím pevne v rukách, zatiaľ. Aj vďaka ľuďom ako si ty, dúfam, a som rada, že sem môžem kedykoľvek príjsť a necítim sa ako vyhnanec." zamávala som im. "A teraz utekám na...hm...tréning...Dik za prespanie a ohľadom tých monoklov povedz, že si dlho pracovaaaal...Pán, strieborný, Pán čerešnička, porúčam sa." a zabuchla som za sebou dvere.

"Ako ma to nazvala?"
"Pán strieborný..."
"To je hrozné."
"Niesi na tom tak zle, pokiaľ ťa nepomenuje podľa stromov v tvojej záhrade." chytil sa za hlavu Byakuya.
"Ako sa cítiš?"
"Ona mi dala normálne facku." točil nechápavo hlavou.
"Lebo si sa správal ako žena, ktorej muž nekúpil jachtu..."
"To je pravda, ale facku..."
"Ja len dúfam, že sa jej vráti pamäť..."
"Na tom priveľmi nezáleží, mne stačí, že je späť."
"Áaaa...ozval sa starý zamilovaný..."
"Nie zamilovaný...ach...len som rád, že je v poriadku."
"No jasné..." Gin znalecky prikývol hlavou a dali si čaj o piatej, aj keď bolo 9 hodín ráno:D

Utekala som cestou, ktorú som si zo včera pamätala a po ceste som sa rozhodla, že vyleziem na jeden z tých vysokýh múrikov, aby som sa lepšie orientovala v priestore. Keď sa mi však konečne podarilo vyliezť na múrik a videla som ten obrovský labyrint uličiek, ktorý ma obklopuje, radšej som sa každého druhého človeka pýtala, kde je 5 divízia...
"Pôjdeš rovno a zabočíš doľava, je to hneď za rohom." usmial sa na mňa nejaký týpek s bielym három, ktorý bol menší ako ja.
"Dik deculo..." zavolala som za sebou. Chvíľu som mala pocit, že ma prenasleduje nejaka vražedná aura:D
"Hm, ale veď toto nie je 5 divízia..." zastala som pred divíziou na ktorej bola jasne napísaná 12. Tak som teda vošla len omrknúť, čo je to za miestečko. Zaliali ma poty, až keď som zahliadla nápis: Výskumné a vývojové centrum...hlavný veliteľ - Kurosutchi Mayuri.
"Ou shit!" skôr ako som sa stihla rozbehnúť preč, robotí ksicht mi zatarasil cestu svojimi posluhovačmi.
"Prišla si si pre mozog?" založil si ruky.
"Uhm...myslím, že toto bude asi zhoda náhod...len som zablúdila..." mávala som pred sebou rukami ako zmyslov zbavená.
"Povedal som ti, že ten mozog bude až o pár dní...ešte len robím výskum...nechceš do toho umelého zatiaľ nainštalovať informácie o všetkých kapitánoch, mapu a tak? samozrejme, že ťa to bude stáť tvoju DNA."
"Dovidenia..." rozbehla som sa šplhajúc cez múrik ešte skôr ako stihol dohovoriť, prečo sa mi zdá, že sa mi niečo podobné už stalo?
"Ježiš s tebou je to horšie ako s malým deckom." objavil sa predomnou a skôr ako som si stihla uvedomiť, zasa mi po tvári stekala krv a ten šialenec mal ruku na mojej hlave.
"DORITI!!! UŽ STAČILO, JA NIE SOM ŽIADNY POKUSNÝ KRÁLIK JASNÉ?!!" Zvolala som naštvane.
"Ale si, všetci ste, pokiaľ som tu ja, tak nie ste nič iné." zasmial sa a zmizol aj zo svojim družstvom....

Konečne som sa dostala preč z toho pekla a totálne ma prekvapilo, keď som mala zrazu pred očami cestu, ako sa dostať do 5 divízie...úplne z čista jasna, som vedela, ako sa tam dostať. Tak som po ďaľšom chirurgickom zákroku priamo, áno na ulici, bežala za nosom, ktorý ma doviedol k cieľu. Po ceste som premýšľala nad všetkým, čo sa mi doteraz stalo a o čom mi bolo hovorené a čuduj sa svete, asi prvýkrát som chápala všetkému, čo sa tu deje. Ten psychotik mi dal do hlavy nejakú turistickú brožúrku Seireiteiom. Vedela som, čo je zanpaktou, vedela som, čo je kido, bakudo a takisto mená všetkých kapitánov a áno, takisto aj to, že ma sem dovliekol Kitsune, ten kapitán 14 divízie, ktorá bola na druhej strane Seireitei a ktorý bol človek. vedela som toho tak veľa, že ma začala bolieť hlava s premýšľania nato, že sa mením na umelú inteliGENciu.
Úspešne som dobehla do divízie a okamžite namierila namierila do kanclu. "Ideš neskoro!" zahučal na mňa ešte predtým, ako som otvorila dvere.
"Ja viem, ale on...on...ten Kurosutchi...ja som zasa zablúdila...a on..." zadýchane som gestikulovala rukami a nevedela sa vyjadriť.
"Tak toto si nebude dovoľovať..." zvolal naštvate Shinji, keď videl moju hlavu a pramienok krvi, ktorý si pokojne zaschol:D
"Dal mi do hlavy navigačný systém a informácie o celom Seireitei, o kidó a veciach z knižnice a úplne blbosti, bolí ma hlava..." sadla som si na gauč.
"Čo ti dal?????" zvolal vydesene Hirako a skočil ku mne.
"Hovorím, že keby si ma postavil hocikde v Seireitei tak sa dostanem sem. Mám v hlave navigačný systém a bohviečo ešte...vedel si, že medzi kapitánmi máte jedného, ktorý vyzerá ako líška?" nechápavo som zatiahla.
"To je Komamura..."
"Ja viem, kto to je!"
"Ako? Veď si to v živote nevidela!"
"Veď mám v hlave umelý mozo----a do riti..." zvolala som a capla si na ústa obe ruky.
"Tak počkaj. čo sa tu vlastne deje?" podozrievavo si sadol vedľa mňa.
"Ach...ja som krava." zaklepala som očami ako moja triedna na gymply a neverila tomu, že som mu to vyzradila, teraz je to v háji.
"To je to, čo si mi včera nechcela povedať!" nahnevane zatiahol.
"Dobre! Sklapni, všetko ti poviem, ale opovážiš sa to nejako riešiť, alebo to povedať tomu dedovi s bradou...!"
"Máš vo mne chabú dôveru..."
"Asi viem prečo...nechci vedieť, čo sa o tebe píše v informačnom systéme." zasmiala som sa, keď som si ako iron man vybavovala tajné data:D
"No dovoľ, aký systém?"
"Včera som šla po ulici a mayuri ma nekopol, ale do hlavy mi dal kus mozgu ako náhradu za ten môj. Má len kúsok, ale snaží sa mi vrátiť pamäť, lebo Kitsune ho vydieral...a dnes, keď som šla od Kuchikiho, tak som zablúdila do 12 divízie a vtedy mi tam dal tento informačný systém..." Shinji zbystrel.
"Čo si robila u tej šľachty? Ty si nespala v divízií?!"
"Ja ti práve poviem, že som umelá inteligencia a ty sa ma pýtaš,či som spala u Byakuyu?" znechutene som pokrčila obočím.
"Okey prepáč, máš v hlave nejaký USB vstup?" posmešne mi prehrabol vlasmi.
"Debil! Veď počkaj, keď sa mi vráti pamäť, budem ťa mlátiť ako rocky balboa svojich protivníkov zato, ako sa ku mne správaš...a odídem z tejto divízie a...vôbec...prestaň si myslieť, že si super a že som do teba bohvieako zamilovaná..." odsadla som si ďalej, keď sa ku mne začal nebezpečne približovať:D
"Ak odídeš tak Kitsune bude mať problémy..." zasmial sa Shinji a založil si ruky.
"Ty si naozaj myslíš, že na neho máš, keď Mayuri sa neodváži proti nemu protestovať, je 100 krát silnejší ako ty a vôbec...asi rovnako silný ako Kenpachi." výsmešne som dodala a otočila sa na opätku.
"Doriti s Mayurim..." zanadával Shinji a ja som pokrútila znalecky hlavou, lebo som vedela, že už niesom tupá a môžem vydierať:D

Hirako Shinji;) Zas a znova

19. května 2010 v 22:13 | Amy miluje Shinjiho |  Kreslíš Kreslím = Kreslíme
...je tu príbeh z káčerova:D
Dufam, ze sa s ním stretnem on the other side:DAlebože mi príde dať duševný pohreb:D By som sa ho chytil a nepustila! :DNemôžem sa stále len učiť, tak som si dneska pozrela dve časti pirátov z karibiku a nakreslila si Shinjiho! :D
354566545

new aizen look

18. května 2010 v 23:54 | vvvvvvvvvvv |  Bleach
tgh
hf
gjg

Amy a Víťo v Soul Society III. (pokračovanie) 9.časť

18. května 2010 v 12:56 | A-chan |  Amy a Víťo v Soul Society III.
Kým som sa však stihla uložiť na super makký gauč, odkiaľ som vyliezla, tak ma Shinji vyhnal späť do dója, medzi ostatných!!
"To nemyslíš vážne..." zvesila som plecia.
"Len pekne choď, musíš sa naučiť spolužiť medzi ľuďmi." sácal ma pred sebou ako handrovú bábiku...
"Grrr...toto ti vrátim..." nahnevane som v myslis spriadala plán proti tomuto protivnému týpkovi, zatiaľ čo zavrel dvere na dóju. Boli tam snáď všetci, všetci!! Bolo to ako v osvienčime! Tak som sa zodvihla, lebo aj tak by som nezaspala kvôli smradu nôh a chrápajúcich chlapov a vybrala sa dokelu. Opustila som divíziu a kráčala neviem kam. nemala som mapu ani nič, ale nos ma očividne doviedol tam kam som mala namierené! Do rezidencie samotného Byakuyu:D
Všade bolo zhasnuté, dokonca aj v ich divízií. To tu takto skoro chodia spať?
"Čo tu robíš?" začula som za sebou hlas. No jasné, to som si mohla myslieť...že on ešte nebude spať.
"Ty si ešte hore?" vyletelo zo mňa bez rozmyslu.
"Hej, bol som skontrolovať západnú bránu a videl som ťa, tak som vedel, že asi pôjdeš sem..."
"A ako by som sem asi mohla mať namierené, keď si vôbec nepamätám cestu. Veď nemám ani mapu." hodila som kyslí ksicht.
"A prečo si vlastne hore? Nezobral ťa snáď Hirako do jeho divízie..." skôr ako to stihol dopovedať, začula som hnusný rev. Niečo fakt odporné, čo som nikdy v živote nepočula...Okamžite to však prestalo a ja som len videla, ako sa to niečo začalo vyparovať. Bože, bolo to snáď to najnechutnejšie, čo som kedy videla, s výnimkou Mayuriho (Lol:D:D:D) Malo to obrovské ústa, asi 300 zubov a vyzeralo to ako poskladané z niečoho...fuj...a hnusne to ziapalo a stálo to priamo za mnou???!!
Zdesene som skočila za Byakuyu, ktorému vial ten dlhý šálik, aj keď vôbec nefúkalo. Žeby to zabil on?
"ČOčočočočočo to KURVA JE?!" zvolala som stále sa schovávajúc.
"Jeden z hollow, ktorý ušiel z laboratória výskumného a vývojového centra kapitána Mayuriho.."
"H-hollow?" príšera nadobro zmizla, roztrúsila sa ako popol...neostalo po nej nič, ani tie zuby...
"Pokúša sa prísť nato ako stvoriť Vasto Lor...aha...počúvaj, shinigami sú tu nato, aby zabíjali tieto potvory. Preto tu všetci trénujú. Preto máš tento meč...keď sa ich naučiť zabíjať a budeš s v tom dobrá a budeš si rozumieť zo svojim mečom, tak sa môžeš vyšvihnúť na pozíciu kapitána...ježiš prečo ti to zasa vysvetľujem? mala by si si pozrieť Bleach.."
"Strácam sa v tom..." chytila som sa za hlavu.
"Okey, povedz mi prečo niesi v Hirakovej divízií a kam máš namierené?"
"Niekam, kde nebudem cítiť pach chlapských nôh a niekde, kde budem môcť prespať," hodila som psie oči.
"Okey, nestihol som vytiahnúť fuuton, budeš musieť spať v mojej postely..."
"Aha a ty pôjdeš na gauč predpokladám..." kráčala som za ním.
"Nie..." odvetil stroho a celú cestu bolo ticho, až mi bolo neskutočne smiešno:D

Po pol hodine:
"Byakuya? Spíš?" bolo to fakt smiešne. neodpovedal, asi zaspal...
"Spíš, Byakušík?" stále nič.
"Hej pán čere-"
"Nie nespím!" zvolal.
"Pšššš, zobudíš tú vašu posádku!" začala som sa smiať.
"To nieje posádka, to je divízia!" zvolal.
"Prečo ťa tu vlastne nechávam spať!" chytil sa neuroticky za hlavu.
"Neboj, nikomu nepoviem, aké máš pyžamo..." zasmiala som sa.
"Ja spím nahý!" musí tak ziapať? :D
"ČO??!!" zvolala som rovnako nahlas.
"Keby si sa teraz videla..." posmešne zatiahol. "Spím v bielom plášti, ako každý buržujský shinigami." slovo buržujský povedal tak, ako ja dnes poobede, keď som si spomínala na jeho šál.
"Kto je tu ešte buržujský Shinigami?" spýtal sa.
"Nie je ich veľa, ja som elita." snažil sa zniež tak nezainteresovane:D
"Aha jasné, veľký pán čerešňa. Mimochodom, to je ten denník?" zodvihla som do ruky niečo malé, knižôčka obyčajná, bola tma, tak som nevdela, prečítať, čo je na neja napísané.
"Hej, to je on...AAAAAAAA....POLOŽ TO!" vyskočil z postele a určite vyzeral vydesene.
"Tak sa nato pozrieme..." otovrila som ju, ale vyletelo na mňa odtiaľ nejaké žlté svetlo a strelilo mi rovno do očí.
"Och bože..." zvolal Byakuya znudene a padol na postel.
"JA NEVIDÍM!!!!" zvolala som hlasnejšie ako bolo nutné.
"Logicky, keď som tam dal špréciálne kidó s názvom eyes off" :D:D:D
"To akože navždy?" spanikárila som.
"Keď zaspíš, tak to prestane." počula som ako sa prikrýva a áno, má to totálne na saláme:D
"HEY!! Byakuya...prečo tu cítim nohy?"
"Lebo ležíš naopak...ježiš toto je neskutočné...ty si sa ani trochu nezmenila." Zrazu som spozorovala, že zasa začínam vidieť.
"Hej, ono to prestalo...ty kkks, to bude asi tými nohami." začala som sa smiať.
"No dovoľ, ja som si nohy umýval!"
"Veď dobre, robím si srandu...ako si to zrušil, veď to malo prestať, až keď zaspím, alebo som počas našej hádky hybernovala na 1 sekundu?" nechápala som.
"Nie, môžem to zrušiť, som master of kidó."
"Hm...nehovoril si toto isté aj o tých krokoch..?"
"Áno, som aj Master of shunpo..." odvetil a zdalo sa, že je fakt unavený. Tak som si povedala, že ho nechám spať....

Ulqiorra badass

18. května 2010 v 1:30 | A-chan |  Bleach
33333
322323
3333333
2222222
3232332
bbbb

Všetci proti jednému!

18. května 2010 v 1:23 | A-chan |  Bleach
565655454
5656456564564564564
2121
23223232
3333
22222

Amy a Víťo v Soul Society III. (pokračovanie) 8.časť

16. května 2010 v 20:16 | A-chan |  Amy a Víťo v Soul Society III.
Konečne sme vyrazili normálnou chôdzou a nikto ma nikam nenaháňal, jediné, čo ma trápilo, bola Shinjiho výstraha: "Za 5 minút, nech si v divízií..." po dlhšom premýšľaní som si povedala, že snáď bude brať ohľad nato, že som stratila pamäť, ale keď s tých pár minút, čo ho poznám sa zdá ako pekný bastard...ani sa nečudujem, prečo som ho mlátila...hm, žeby som konečne začínala prichdázať ku svojej pravej podstate a objavovať hlboko uspaté JA?
"Ako je to možné..?" spýtal sa Kira.
"Čo ako?" nechápala som a okrem toho som nevedela, či sa to pýta mňa.
"No to, že si nič nepamätáš, to s tým nedokáže pohnúť ani Mayuri?" pokrčil plecami.
"Netuším...možno nato nie je dosť kvalifikovaný..." len tak som tresla do vetra. To som však nemala, pretože som začula
niekde dosť blízko mňa protivný hlas.

"Čo si to povedala, ty červ?" neviem, či sa mi to len snívalo, ale on normálne vyliezol zo steny a z roho, čo hovoril, to bol asi spomínaný šialený vedec. "Tak pre tvoju informáciu som na tento hlúpy zákrok kvalifikovaný dostatočne, ibaže ten starý....hm....mi to zakázal..." bože, musím sa priznať, že som nikdy v živote nevidela nič horšie...ten chlap, alebo robot bol čudný, ale nanajvýš a nemohla som sa donútiť prestať na neho čumieť ako na zombie.
"Čo na mňa hľadíš?" zasyčal na mňa a chytil ma pod krk. "To, že niesom kvalifikovaný odvolaj a ihneď!" zvolal a všimla som si, že má žlté zuby, ale to nebola žltá ako z cigariet, kávy, alebo zeleného čaju, to boli zlaté zuby!
"Super zuby." rypla som, bolo mi do smiechu, ale keď som po mojej reakcii videla ako na mňa Renji a Kira čumia a tie vydesené pohľady, niečo sa mi prehnalo hlavou. Áno, ten pohľad si pamätám, vydesenú tvár, ktorá na mňa pozerala tesne pred...veď to je Shinji.
"Kapitán, nechajte ju..." pocítila som, že ma niečo na hlave zapichalo a všimla si, že mi pomaličky tečie krv dole tvárou. Mayuri mal stále ruku na mojej hlave a očividne to spôsoboval on, necítila som žiadnu výraznú bolesť, len som mala pocit, že mám v hlave predmet, ktorý tam nemá byť, bolo to...nepríjemné...
"Za toto mi budeš ešte ďakovať!" zrazu ma pustil a ja som zletela na zem, vôbec som si neuvedomila, že ma držal nad zemou. Krv prestala tiecť a po chvíli uschla na tvári. Bolo mi do revu fakt, asi ako keď malé decko spadne a pokiaľ na neho nikto nepozerá, tak sa nerozreve, a navyše som nevedela, čo urobil. Nezmohla som sa ani na slovo a len som na neho civela ako na niečo hrôzostrašné!
"Neviem prečo ti to hovorím, ale vyzeráš ako malé decko. Zobral som si vzorku tvojho mozgu, len malú a dočasne ho nahradil...za pár dní si ho vyzdvihnem, opovážiš sa o tom niekomu povedať, lebo budeš mať z toho problém aj ty aj ja. Keby sa mi Kitsune nevyhrážal tým, že mi rozbije stroj, tak by som to v živote neurobil...A vy dvaja! Ak nebudete mlčať, draho zato zaplatíte..." vyhražným hlasom zatiahol a ja som stále nechápala o čo tu ide.
"Prečo na mňa stále pozeráš ako retard, ha? veď som ti ten kúsok mozgu predsa nahradil, tak prestaň a vzchop sa. A ako som povedal, ak o tom niekomu povieš a ak sa to dozvie yamamoto, svoj kúsok mozgu nedostaneš a okrem toho si mi dlžila ešte nejaké platne spomínaš si? Aha ty si nespomínaš...stratila si pamäť...ach, ako ma rozčuľuje pohľad na teba..." hrabal sa nervózne vo vrecku a potom sa pomalým krokom vybral preč.
"Čo to bolo preboha?" zodvihla som sa rozklepane a chytila sa za hlavu. Žiadne stopy po vniknutí do mozgu, nič! Len tá krv.
"Si v poriadku Amy-chan?" Renji mi obzeral hlavu a Kira mi podával ruku.
"On mi zobral mozog? A-ale ako?" kráčala som.
"Kúsok mozgu, asi preto, aby sa pohral s tvojou pamäťou. Očividne ide proti rozkazom Yamamota..." začal Kira.
"ALE JA SA pýtam, ako to urobil?! zvolala som.
"Kapitán Kurotsuchi je génius, čo sa týka medicíny a ostatných vecí je neskutočne popredu. Dokázal vyliečiť mŕtvych a je neskutočne silný. Niektoré pokusy skúša aj sám na sebe..."
"Omg, on má môj mozog..."
"Amy...pokoj. Teraz ťa zavedieme do 5 divízie a tam už budeš v dobrých rukách..." obaja ma chytili za rameno a kráčali so mnou ešte pár metrov, nebolo to až tak ďaleko, ako som si myslela.
"Ďalej už nemôžeme, niesme z tejto divízie...vyhodili by nás...choď za kapitánom a...AMY!" zvolal Renji, keď som nejako klepla očami a zakrútila sa mi hlava.
"Si v pohode?" spýtal sa Kira.
"Som, zvládnem to..." vybrala som sa a aj napriek tomu, že sa mi točila hlava, tak som kráčala dopredu. Keď som im zakývala, opäť som sa cítila akoby som opustila niekoho blízkeho, bolo to čudné, ale moj mozog si ich asi nepamätal, ale duša áno...
Keď som sa pýtala na cestu ako sa dostať do kancelárie kapitána, tak som sa musela posadiť ako sa mi krútila hlava. "Dočerta...takže teraz som bez polky mozgu a čo ďalej? Vyrežú mi srdce?" zasyčala som nahnevane a zodivhla sa. Keď som konečne otvorila dvere na pracovni a Shinji na mňa nahnevane zagánil od okna tak som len zodvihla ruku na pozdrav a sadla si na zem, pretože k tomu obrovskému gauču, čo tam bol by som asi už nedošla.
"Toto je neskutočné, človek ťa nechá na chvíľu samú a vrátiš sa s rozbitou hlavou a vyzeráš akoby si nejedla 5 dní..." skôr znudene ako starostlivo ma zdvihol a práskol mnou o gauč.
"Gentleman." zamrmlala som si.
"Tak povedz, čo sa ti tentokrát stalo?" sadol si za stôl a tváril sa ako psychológ.
"Keď ti to poviem, aj tak mi nebudeš veriť..." chytila som sa za hlavu a zotierala si tu krv, ktorá tam ešte ostala.
"Tak spusť." položil si ruky pod bradu a zadíval sa na mňa.
"Keď som šla po tých schodoch,stretla som Renjiho a Kiru, ktorý ma sem mali doviesť, lebo som nevedela, kde 5 divízia je!" kyslo som sa zatvárila.
"Áno ďalej, vedel som, že neprídeš za 5 minút, ale trištvrte hodina je dosť nemyslíš.?"
"Ty mi to vyčítaš? Uvedomuješ si vôbec, že..."
"Ďalej..." pretočil rukou.
"Ts...keď sme zišli zo schodov, a rozprávali sme sa o mojej pamäti, tak sa tam zjavil ten divný týpek...Mayuri..." keď som vyslovila to meno, Shinji vyvalil oči.
"Urazila si ho, alebo niečo?" práskol rukami o stôl až mnou trhlo.
"NIE! Len som sa smiala, že má dobré zuby a...." keď som si nato spomenula, musela som sa zasmiať.
"Ach.." Shinji sa postavil a kráčal k oknu.
"A zrazu ma chytil za hlavu a ..." vtedy som si spomenula, že nemôžem nikomu povedať, že to urobil, keby sa to dozvedeli, nabonzujú to Yamamotovi a ja by som možno už nikdy nezískala pamäť. Až teraz mi začalo dochádzať, že on mi vlastne pomohol, aj keď nebol dva krát slušný a milý, ale bol na mojej strane.
"Čo sa stalo?" spýtal sa, keď som zmĺkla.
"Proste mi povedal, nech sa mu ospravedlním a ja som nechcela, tak ma kopol..."
"To je divné..."
"Čo konkrétne?" už som myslela, že mi nato neskočí.
"Nemáš tam žiadnu ranu..." ukázal mi prstom na hlavu.
"Niečo s tým urobil...lebo nechcel byť podozrivý,
apreto som povedala, že mi to nebudeš veriť ani ty...lebo tam nemám žiadnu ranu...je to nejaký maniak, vynoril sa zo steny a vyzeral ako, ako..." moja lož mi úžasne nahrala do kariet.
"Bože Amy, nemôžeš sa aspoň raz správať normálne?" zobral uterak a ponoril ho do vody.
"Ale keď on nás počul hovoriť o ňom a proste sa nasral sám, nemôžem zato..." pokrčila som plecami a oprela si hlavu dozadu.
"Inak Hirako." začala som.
"Volaj ma Shinji prosím ťa, Hirako znie strašne." zasmial sa, keď mi spomedzi vlasov utieral krv.
"Jo, tak Shinji, keď sa Mayuri objavil, tak som si spomenula na tvoju tvár, teda...vlastne...na tvoju vydesenú tvár...len neviem aká spomienka to bola, ale tváril si sa akoby som umierala, ale to sa mi asi len zdalo..." mávla som rukou. Postrela som, že Shinji nachvíľu prestal hýbať uterákom po mojej hlave a len zamrmlal: "Hej, to sa ti asi len zdalo..." bolo to čudné.

Keďže som sa vrátila s protézou na mozgu a prežila som chirurgický zákrok v strede ulice, (presne ako tetovači v mexiku), okamžite som zaspala a spala som veľmi dlho. Shinji ma dokonca ani nezobudil. Keď som sa zobudila, ležala som stále na gauči prikrytá nejakou dekou a uterák ležal vypratý na stole. Bola tma a asi 10 večer...z vonku som počula veľa hlasov. Veľa mužských hlasov. Ako leňochod som vyliezla von a snažila sa zistiť o čo ide.
"Rýchlejšie lenivci! Beháte ako padavky!" ten hlas som poznala. Shinji sedel na terase s megafónom a keď do neho neziapal, tak pil čaj. Potichu som vyšla von a sledovala asi tucet behajúcich mužov v čiernych plášťoch a ďaľší tucet skákajúcich podľa tempa jedného, ktorý to určoval. V ďaľšom rohu boli iný, čo bojovali mečom, normálne sa bili! A Shinji len sedel a dával im pokyny.
Zišla som k nim dole a zvedavo jedného poklepala po pleci. "O čo tu ide?" nechápala som.
"Ach, podkapitánka! Už ste tu? Ako sa cítite?" dotyčný hodil pekne hlbokú poklonu, až som sa zľakla.
"Uhm...skvele, ja len..."
"Chlapi! Je tu podkapitánka póózor!" dotyčný zvolal na celé dojo. Omg! Všetci zrazu prestali cvičiť a stáli v pozore. Aj ten posledný, ktorý nevládal a ležal unavene na zemi sa zodvihol.
"Nieeee...preboha, toto je zahanbujúce, len ďalej cvičte, ja som len chcela vedieť...och, toto je strašné...." zakrývala som si ksicht rukou a snažila sa byť neviditeľná.
Zbdala som Shinjiho nasrdený ksicht. Uhm...toto bude kruté.
"Rušíš mi tréning!" zvolal cez megafón.
"JA ŤA POČUJEM!!!" zvreskla som na neho rovnako nahlas, aby si nemyslel. Z davu stojacich som začula chichot.
"Okey, chlapi na dnes to zabalíme..." zvolal do megafónu a vyliezol z toho altánku, v ktorom stál.
"Ts..." otočila som sa kráčala k nemu, chcela som sa spýtať, čo sa tu deje.
"Tak si sa konečne zobudila! Aby si vedela, takto dlho nebudeš spávať!" zvolal.
"HA?! Tak prepáč, neviem ako by si sa tváril ty, keby ti niekto nahradil pol- " vtedy som si uvedomila, že sa nesmiem prezradiť.
"Ty! Niečo predomnou tajíš! Ja som to vedel! Davaj, vyklop to!" rozbehol sa za mnou.
"V živote, to radšej zomriem!" bežala som preč. Moja kondička bola pekne na hovno, pretože ma obehol rovnako rýchlo ako vtedy Byakuya.
"Okey, odvolávam...mier? Ja sa nechcem biť!" vystrčila som pred seba ruku a druhou si zakryla oči.
"Ach, mne sa asi sníva, mám v divízie úplne neschopnú shinigami, ktorý sa bojí, uteká, niečo predomnou tají, je drzá a ešte je aj podkapitánka...." zasmial sa a pleskol mi po ruke.
"Niesom jediná, čo tu niečo tají." stiahla som ruku naspäť.
"Prosím, ja ti niečo ta-"
"Tak mi povedz ako som prišla o pamäť!" zvolala som.
Shinji zmenil výraz tváre a zmĺkol.
"Sme si kvit...nepožaduj po mne pravdu, keď ju sám nedokážeš povedať..." otočila som sa a kráčala dnu. Shinigami, ktorý ešte stále stáli v pozore sa pozerali ako odchádzam.
"Pohov!" zvolala som a mávla rukou.
"GRrrrr....ja som kapitán! Nie ty!" zvolal nahnevane, ale to som už za sebou zabuchla dvere do pracovne a ľahla si rezignujúc na gauč...

Pre a proti...1

16. května 2010 v 16:46 | A-chan |  Od Amy-chan
Keby som mala zapisovat, čo všetko mi vadí na ľuďoch a ako k tomu došlo, tak napíšem knihu hrubšiu ako je guinessova kniha rekordov...
Asi si to začnem všetko zapisovať a podľa toho urobím charaktery postáv a začnem seriózne písať. Nemôžem si pomôcť, ale strašne sa to zhoršuje... asi budem musieť zasa prerušiť kontakty zo spoločnosťou...
Táto fotka je inak na protest, niežeby sa mi páčila, alebo čo, ale bolo mi povedané, že mám hnusné fotky na fb, tak si idem fotiť teraz ešte hnusnejšie, v ktorým ale ja vidím niečo zaujímavé...napríklad táto je hnusná, doslova, nikomu by sa nepáčila, ale mne sa páči...aspoň vidíte aký mám čudný vkus...a vôbec. Ja som vždy videla aj tak v tom, čo je pre každého hnusné, to pekné. Ako sa mi napríklad páčia chrasty a rany na rukách, alebo keď vie niekto vykriviť prst, alebo mi vôbec nevadia hrče a pod veci. Nevadí mi dotknúť sa rany a nevadí mi pozerať sa na krv a už vôbec to nepovažujem za hnusné...


Amy a Víťo v Soul Society III. (pokračovanie) 7.časť

16. května 2010 v 0:52 | Acid rain |  Amy a Víťo v Soul Society III.
"Tak to by stačilo!!" zvolal dedko a usadil sa na obrovskej stoličke, ktorá bola po krajoch obhorená, bohvie, čo s ňou robil...
Všetci aj ja, sme stíchli a čakali, čo sa z neho vysipe, áno vysype, pretože keď hovoril všimla som si, že sa mu z úst práši, nejaký popol, alebo čo to bolo...keď som neskôr nato upovedomila ostatných, tak sa na mňa dívali ako na psychopata...
Taktiež som si všimla, že Byakuya má na šály nejaké žmolky, ktoré tam predtým...NEMAL?!!!! PREDTYM???? Áno, ja si spomínam, na jeho šál!!! Na vždy skvele vypratý, voňavý, buržujský šál! Neuveriteľné!
"Žiadne psychoanalýzy sa tu nebudú robiť...všetkému necháme voľný priebeh. Jej pamäť utrpela vážne poškodenia takže nesmieme s ňou ešte experimentovať, lebo by mohli vzniknúť vážne škody na jej IQ, hovorím o demencií a retardácií a pod." starý sa asi cítil na koni.
"Tak dik, prašivec." zamrmlala som si pre seba a niekto za mnou sa potajme zasmial, myslím, že to bol Ichimaru. (asi sa mi páči:D:D:D:D:D:) Na jednej strane som sa však potešila, nechcela som aby sa nejaký manik vŕtal v mojej hlave.
"Týmto uzatváram schôdzu, uvidíme sa večer v krčme, páčko." zakýval a zmizol.

Vydýchla som si úľavou a pocítila veľkú ruku na mojom pleci. "Máš to asi ťažké, čo?" zo súcitným pohľadom stál za mnou Kyoraku aj s Ukitakem a obaja vyzerali, že fakt vedia, čo si myslím. "V skutočnosti..." začala som. "Som si práve spomenula na takú maličkosť...ohľadom...Byakuyovho šálu..." zasmiala som sa. "SPOMENULA?!" zvolali naraz a zvedavým pohľadom sa zo mňa snažili vytiahnúť, čo vlastne. "No...na tú vôňu a celkovo na ten vždy čistý buržujský šál..." začala som premýšľať. Ukitake sa rozosmial. "Tak buržujský..." začula som diskrétne zakašľanie.
"Pardon, ja len, že to slovo sa mi tak vybavilo, vieš, keď som bola u teba a tak celkovo, tvoje vystupovanie..." Niekto mi zapchal ústa, ešte skôr ako som to stihla urobiť ja sama.
"Tak to by stačilo, čo?" bol to Shinji.
"Nehmhmfgrmmgmgchmpfrobíš?!" nahnevane som sa snažila artikulovať s pavúčou rukou na ksichte.

Vtedy mi vlastne došlo, že sa musím zo všetkými opäť rozlúčiť a že ma čaká jama levová...nevedela som, čo je predomnou každopádne...nemala som z toho dobrý pocit.
Všetci sa zborovo rozpŕchli a Shinji si zaumienil, že si asi zo mňa bude robiť srandu tak sa tváril akoby sa nič nestalo a povedal: "Idem do divízie...za 5 minút, nech si tam.." a zmizol...skvele. Ostala som stáť na mieste a nechápala, čo sa deje. V tej hale bolo zrazu prázdno a ako som neskôr zistila - stála na obrovskej skale od ktorej viedlo len to obrovské schodisko...nevedela som, do ktorej divízie mám ísť, nevedela som, akým smerom. A dokonca som nevedela, ani číslo divízie...keby som ho vtedy po ceste nestretla, tak som asi navždy stratená...
Ako si tak kráčam dole schodami už asi 15 minút a som sotva v polovici, prefrčí okolo mňa niekto neskutočnou rýchlosť, vlasy mu voňajú ako broskyňa a ja skoro padám na dolu hlavou. Udržím však rovnováhu a akonáhle sa narovnám, začínam bohovať kristovať na celé schodisko vtesané do skaly.
"Pardon, skúšam nový rekord!" zavolal na mňa zo pár schodov nižšie. Mal červené vlasy, komplet celý bol potetovaný (štýl...:D) a meč, ktorý držal v ruke bol trochu iného tvaru, ako ostatné, ktoré som doteraz videla. Nebol to kapitán...
"To si ty, AMY?!" zvolal nadšene a rozbehol sa oproti mne. Uhm...takže ďaľší koho poznám, okey, spýtam sa takto, koho vlatsne nepoznám?!
"A ty si?" zvedavo som nadvihla obočie.
"Ach prepáč zabudol som, je tu tá vec s tvojou pamäťou...Ja som Renji, Abarai Renji. Kedysi sme spolu páchali veľa misií a chodili sme piť..." asi ako prvý človek sa mi predstavil a mal so mnou trpezlivosť. Zhora zo schodiska sa ozvalo.
"Renji, ty lemra! Prestaň sa tam vykecávať a behaj! Môžeš mať rekord a prekonať Hisagiho!" kričal na neho nejaký blonďavý týpek. Čudujem sa, že som na neho tak dobre dovidela, stál totiž dosť ďaleko.
"Kira, neuveríš, na koho som natrafil!" zamával na neho.
Neprešla ani sekunda a už stál pri nás. "AMY!" zvolal okamžite a vrhol sa na mňa. "UHm...zadušíš ma!" smiala som sa, ale to vrúcne objatie som mu opätovala, pretože sa zdalo úprimné...
"Ona si ťa nepamätá, konoyaro." buchol mu po chrbte červenovlasý týpek Renji a blonďaka zvaného Kira, alebo smrť začalo dusiť. Vyzeral dosť labilne, aj psychicky aj fyzicky.
"Prečo ideš tadeto? a kam máš vlastne namierené?" sadli sme si na chvíľu na schody a vysvetlila im svoju situáciu, tak sa ponúkli, že ma zavedú do divízie a ešte predtým ukázali, že na vnútornej strane toho čierneho plášťa, ktorý som vyfasovala mám číslo divízie, cítila som sa ako úplný idiot:D

Meliško a mravčí terror:D

15. května 2010 v 20:52 | Martička Echelon |  Videá

Can I get? :D

15. května 2010 v 20:48 | qqqqqqvoooootŕŕŕŕŕbééékkk |  Od Amy-chan
24546565456

Ten fejsbuk....

15. května 2010 v 20:44 | qqqqqqvoooootŕŕŕŕŕbééékkk |  Úvahy s chorej hlavy
jjjjjjjjjjjj
Takéto kokotiny...