To uvidíš, tak umreš!

Září 2009

WTF? :D

27. září 2009 v 13:13 | Amy
DON´T GIMME THAT! :D

jú ťjub náš každodenný..

26. září 2009 v 19:21 | nintendo |  Od Vita-kun
dokážem stráviť perdo času na tejto stránke..možno keby nebolo toho "related videos" tak by som za tým toľko nesedel, ale sem tam sa človek prekliká na také haluze, tu je dôkaz. jedno videjko z pražských intrákov, ako sa bavia mat-fyzáci, dosť zaujímavé a dobrý nápad. a druhé nejaký looser v posilovni:D ček it

wuppertal - jún 09

26. září 2009 v 13:50 | ghetto buddy |  Kitsune fotograf!
to je luci, ona sa o nás starala
klasicky pozerám niekam mimo
toto sú fotky z klubu, kde bol zoznamovací večierok a kapely mali zvukové skúšky.tá posledná bola dosť dobrá
naša kapelka
to je tesne pred tým, ako som mal nehodu s okolo letiacim vtákom..
gaba-spev
viťo
ja..
tomy-basa
pán baran:)
laci
no jo..nebudem už písať o tom, lebo som písal dávnejšie, teraz len fotky sa ku mne dostali, tak som to sem hodil..

1/2

26. září 2009 v 13:23 | hrdý otec polročného dieťaťa |  Dôležité oznamy
hm takže, ak by to niekomu ušlo, je tomu práve 6 mesiacov, kedy som ležal na posteli s typickou náladou a la umierajuci človek, keď tu zrazu môj mobil zahrá johnyho sólo zo skladby rolling sly stone z koncertu v hyde parku..táto melódia oznamuje, že prišla sms. vezmem mobil najebaný že ma vyrušil z rozjímania, no ale pozerám, že sms od Amy, tak už sa mi trochu lepšila nálada (nemožem si pomôcť, mám rád tie tvoje smsky:D) text bol asi "poď na net, prekvapenie"
ou djeah
áno presne tak..26. marca uzreli svetlo internetu prvé články tejto stránky, ako Zuzkina óda na ibm alebo Amyn útek z reality za Ichigom..
teraz stránka hybernuje, ale ono sa to zas rozbehne,teda aspoň z mojej strany, len momentálne sa snažím prekonať šok z návratu do školy a iné veci a čas zabíjam nekonečnými existencionalistickými úvahami......
ale článok mal byť o tom, že máme pol roka:) takže oslavujme..Amy dnes o 22:58 (Košice a Žilina spojili sily!") si cez internet symbolicky pripijeme ;)
V.

Paradise Kiss

16. září 2009 v 20:43 | Acidko:D |  Anime recenzie
Paradise Kiss
12 častí
Manga autorka Ai Yazawa sa opäť sa opäť raz predviedla a priniesla nám anime plnú humoru, sarkazmu, ignorantských chlapov a vtieravých žien.
Yukari alias Caroline je 18 ročné dievča, ktoré žije tzv. život pod papučou svojej matky. Dobre sa učí, neodporuje, aj keď si veľakrát myslí niečo iné. Nemá svoj životný cieľ a vlastné celý čas ho hľadá. Až raz, keď stretne dosť výstredného mladíka menom Nagase Arashi, cestou zo školy. Ten v nej ihneď uvidí niečo, čo ostatný nevidia a prenasleduje ju. Yukari ani nevie, a dostáva sa do ateliéru, kde sa stretáva s malou skupinkou ľudí, ktorý šijú šaty a jednym veééľmi namysleným návrharom. Všetci si ju zvolia za novú modelku, pre ich šaty. Yukari sa však musí rozhodnúť, a tu sa nám trošku začína zamotávať ako príbeh, tak aj život. Yukari sa vzbúri proti svojej matke, prestane chodiť do školy, a pomáha s tvorbou šiat, fotí pre časopisy a zapletie sa s bisexuálom Koizumim Georgom. Aby toho nebolo málo, ujde s domu a stáva sa "svojprávnou", lebo konečne príde nato ,že jej životným cieľom je stať sa modelkou...Jedna celkom vtipné anime, jedna celkom ma rozšulujúce niektoré scény, sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú tak obraz niečoho iného, čo tu ešte nebolo. Aspoň ja som s tejto anime mala taký pocit. Aj keď je táto anime dosť krátka, aby sme sa mohli dozvedieť niečo viac, o všetkých postavách a charakteroch, o svete módy a aby sme dokázali nazrieť do Georgovej mysle, čo je myslím si kurva ťažké, po grafickej stránke, je skvele spracovaná a myslím, že si zaslúži:
BODOVANIE
10/10 + extra anime dopĺňa úžasný Opening Lonely in Gorgeous a najlepší ending na svete Franz Ferdinant - do you want to;)

Once upon a time...

15. září 2009 v 22:50
Amy otvorila krabičku a preniesla sa do krajiny zazrakov - Soul society :D

Kura plus klonovaná Amy:D

15. září 2009 v 16:53 | Acidko:D

detva koncert

9. září 2009 v 12:41 | no kto asi.. |  Kitsune fotograf!
ok takže objavili sa fotky, takže som nejaké vybral..
normálne nesedím pri hraní, len keď je ťažký song..viď poloha prstov ľavej ruky..
makro:D

edo vo vytržení...
dpč, pozeajú jak keby som zle hral:D..ale nie, asi som mal solo..:P
sandra..the leader:)
peťo..človek na ňho pozrie a ani by nepovedal jak popiči mastí na base...
2. peťo ..tiež makač..
amy, táto foto je tu špeciálne pre teba , pozri tú žilu na ruke:P

btw tak to vyzerá že ostanem v tej kapele hrať, uvidíme..:)

Black Frame:D

8. září 2009 v 18:47 | Acidko:D |  Dôležité oznamy


chúďa soi fong...

8. září 2009 v 12:13 | traktor zetor |  Bleach

hygiena musí byť

7. září 2009 v 1:40 | mučeník |  Bleach


Amy a Víťo Disabled! 4. časť

4. září 2009 v 23:33 | Acidko:D |  Amy a Víťo - Disabled!
Keď som sa nepozorovane dostala do Ukitakeho divízie, bola som šťastnejšia ako hocikto iný. Nechcela som byť pokusný králik šialeného vedca Mayuriho, aj keď ako osobu, by som ho rada spoznala. Každopádne som sa nepozorovane zamiešala medzi ostatných a snažila sa vyzerať nanajvýš prirodzene, aj keď s mojimi vlasmi to veľmi nešlo. V divízií bol pokoj, nikto nebojoval, veľa ľudí, len tak odpočívalo, asi nemali tréning, tak som sa tvárila, že ja nič a sadla si na trávnik rovnako ako pár jedincov. Pripadala som si ako v škole, toto však bolo niečo iné...
"Wow, čo sú to za vlasy?" začula som za sebou dievčenský hlas. Ihneď som strelila pohľadom ku maličkej žltovlasej osobe, ktorá sa nado mnou nakláňala. Kiyone Kotetsu, spoznala som ju na prvý pohľad.
"To nie sú prirodzené."
"To mi došlo." Zasmiala sa. "Si tu nová?"
"Už som tu dlhšie…ale nie na toľko, aby som si tu zvykla."
"Chápem...ale neboj sa táto divízia je veľmi pokojným miestnom. Kapitán Ukitake sa o nás dobre stará, ale dáva pozor aj nato, aby sme nezleniveli..."
"Veď vidím." Ironicky som poznamenala a obzrela sa okolo seba.
"Teraz sú voľnejšie dni, teda...aspoň trochu a kapitán zasa odpočíva." Posadila sa vedľa mňa.
"Aký je Ukitake?" spýtala som sa.
"Ty nevieš?" zvolala.
"Pravdupovediac...ani nie." Hodila som najmilší úsmev ako som vedela.
"Tak vieš čo? Ja ťa dnes za ním zavediem, nosím mu večeru...ale dnes môžeš ty." Mrkla na mňa.
"To vážne?!" zvolala som.
"Ber alebo nechaj tak."
"Jasné, že beriem..." prikývla som.
"Myslím, že sa poteší, že uvidí niekoho nového." Zamyslela sa.
"Len aby." Pomyslela som si.

Ako Kiyone sľúbila, tak aj vykonala. O 6 večer mi položila tácku s jedlom do rúk a poslala ma rovno a do prava:D Vraj sa nemôžem stratiť, to ešte nepozná moje orientačné schopnosti...Avšak, tu sa naozaj nedalo stratiť. Zaklopala som, vyzula si tie kristusky, čo sme mali obuté, a vošla dnu. Sedel pri sviečky, niečo papieroval a žmúril nato. Očividne mu nedoplo, že keď si tu sviečku položí na druhú stranu, tak si nebude tieniť.
"Večera kapitán..." oznámila som natešene.
"Aha, vidím, že dnes sa Kiyone nechcelo chodiť." Zasmial sa a odložil papiere.
"Neviem aký je dôvod, že to dala práve mne, ale povedzme si na rovinu, čašník zo mňa nebude." Položila som mu porozlievaný čaj na stôl. Postavil sa od stola a zaniesol papiere. Keď videl, ten rozliaty čaj, začal sa smiať. Bol vysoký, tie biele vlasy mi bili do očí, a ten smiech, proste SEXI:D To som mu samozrejme, nepovedala, radšej som ho upozornila, že by si mal dávať sviečku na druhú stranu, aby si nekazil ešte aj oči.
"Vďaka za starosť." Usmial sa a sadol si.
"Tak ja pôjdem, sladké sny kapitán." Zasmiala som sa a otvorila dvere.
"Amy..." začula som. Vtedy som na mieste zdrevenela a otočila sa zo slovom. "HAAA??!"
"Vedel som, že to budeš ty, aj keď som si ťa práve takto nepredstavoval." Napil sa čaju.
"Od-odkiaľ..?" nechápala som, proste a jednoducho som nechápala.
"Prekvapená?"
"Vydesená je správne slovo."
"Desím ťa?"
"Preč s tým koketným tónom."
"Si zábavná."
"Ale toto nie je smiešne...ako to, že ma poznáte, Ukitake?"
"Je to celkom fér, keď tvoj kamarát Kitsune, spravil zo mňa v príbehu feťáka." Posadil sa na stôl.
Musela som sa zasmiať, lebo som si spomenula na tú scénu.
"Čo sa ti preháňa hlavou?" pokojným tónom sa spýtal.
"Ale nič." Usmiala som sa.
"Mne to môžeš povedať, aj tak vieme o vás skoro všetko, aj o tej barbie s penisom."
"Barbie s penisom, to je už strašne dávno...môžem vám tykať." Začala som sa smiať.
"Pokojne." Mávol rukou.
"Mal si už trávu?" podozrievavo som sa spýtala, zabehol mu čaj.
"Chceš ma kaziť, ešte aj tu?" zvolal.
"Pokojne, len som sa pýtala." Zahovorila som.
"Mal." Odvetil stroho.
"Vedela som to!" ukázala som na neho prstom.
"Vážne si úplne iná, ako som čakal." Kýval hlavou.
"Ak súdiš ľudí len podľa spôsobu života, tak je to dosť povrchné..." zavrela som dvere a posadila sa do kresla.
"Inak, len tak medzi rečou...Nemala si byť náhodou v Mayuriho divízií?" posadil sa ku mne.
"Ehm...je to možné." Odkašľala som si.
"Ako to, že si sa sem dostala?" čudoval sa.
"Ak mi sľúbiš, že môžem ostať tu, tak poviem, v opačnom prípade ujdem a nenájde ma nikto." Zasmiala som sa.
"Okey...máš moje slovo." Prikývol.
"Nečakala som toľkú toleranciu."
"Veď sa len spoznávame, von s tým." Oprel si lakeť o operadlo.
"Našila som si jednu paličku k znaku 12 divízie, vyzerá to celkom autenticky, aha." Otrčila som na neho limec plášťa.
"To je celkom jednoduché a dosť vynaliezavé, ale kde si zobrala ihlu a niť?"
"To je to...chodila som po celom nádvorí duší a pýtala sa, či ju niekto nemá..." zvesila som výraz.
"Koľko ti to zabralo?" pobavene ma počúval.
"Nechci vedieť." Mávla som rukou.
"Je zvláštne, mať ťa tu..." zamyslel sa.
"Pre mňa je to ešte zvláštnejšie...mám veľa otázok, ale neviem ako dlho sa zdržím."
"To záleží na nás." Odvetil.
"A na Yama J." otvorili sa dvere a dnu vstúpil, kto iný ako Kyoraku.
"Mne sa sníva." Vyvalila som na neho oči.
"To je AMY?!" ukázal na mňa prstom.
"Očividne." Postavil sa Ukitake a šiel Kyorakovi pre pohár.
"Aj ty - teda vy ma poznáte?" vyskočila som s gauča.
"Nebudem ti klamať, pozná ťa celý Gotei 13 a ešte pár iných ľudí." Poškrabal sa po hlave.
"Nepáči sa mi, že som bola sledovaná, to je obmedzovanie slobody, mohla by som vás zažalovať. Ale keďže som tu totálne stratená, a som rada, že som stretla práve vás dvoch, tak sa budem tváriť, že vám je odpustené." Otočila som sa na nich.
"Je to ona." Jednohlasne sa ozvali.

Zabite ma niekto prosím...

3. září 2009 v 22:58 | Acidko:D |  Od Amy-chan
A je to tu! Prešla som do maturitného ročníka a dnes sa prvýkrát na mňa nasypalo učivo. čo vám poviem je to fakt skvelý pocit ocitnúť sa s neznámimi ľudmi, každú hodinu v inej triede, s neznámimi profesorkami a ešte neznámejším učivo...
Dnes som dostala vysvedčenie. Prečo až dnes? Pretože som triednej ušla na dovolenku a nedala jej 12 ojro za stratené knihy. Mám dokonca dvojku zo správania, to je čo? :D A 10 neospravedlnených a 138 ospravedlnených:D Záviďťe mi, tí, ktorý sa denne drilovali a chodili poctivo do školy. Pretože ja som sa nedrilovala ani len štvrťku s toho, čo vy, mala som najhoršiu dochádzku zo školy a aj tak som prešla. Takže ma môžete...;)
Dnešným dňom som si prežila svoj prvý seminár s nosky a psychológie. No čo vám poviem. Z nosky, som sa dozvedela, že maturujem s dejín filozofie, nie zo samostatnej filozofie. Na ďašľiu hodinu sa mám naučiť všetky filozofické obdobia od indického až po moderné...celkom sa dá. Zatiaľ sa nesťažujem. Psychológia, ktorá bola hneď potom, bola s novom profesorkou, ktorú nikto nepoznal a zistila som, že zo 16 ľudí, tam, som jediná, ktorá to berie vážne a chce ísť s toho maturovať a možno to neskôr študovať. Ľudia okolo mňa tam boli preto, lebo nemali iný predmet, brali to ako etiku, alebo niečo oddychové, či už preto, lebo im zrušili konverzácie z francúzkého jazyka. Cítila som sa tam ako blbec, keď sme sedeli v kolečku a jediná som jej povedala, že sa chcem naučiť chápať pochody ľudskej mysle, pretože nemám rada ľudí a chcem to zmeniť. Pretožesa chcem tomu venovať, možno neskôr si spraviť aj titul. Všetci na mňa čumeli ako teľata na nové vráta, len učiteľka prikývla, že vidí, že to beriem vážne,...fakt som sa tam cítila ako kokot.
Potom sme mali nakresliť, akú náladu máme teraz, tak som nakreslila Orihime s pórom v ruke, pretože som sa vtedy cítila ako najväčší jebo, kresba to bola pekná, všetci ma pochválili, ale ja som mala stále pocit, že niečo nie je v poriadku. Kresby všetkých vyzerali ako kresby 10 ročných deciak, akurát jedno dievča, sa celkom pekne nakreslilo. Nakonci nám profesorka povedala, že naše kresliace schopnosti sa prestali vyvíjať v 11 rokoch, preto sú kresby také aké sú. Ja som však nemyslela, že by som dokázala takú peknú orihime nakresliť v 11 rokov, tak som jej vytkla, že s ňou nesúhlasím. Povedala mi, že keď sa tomu niekto AKTÍVNE venuje, tak sa samozrejme schopnosti vyvýjajú, načo som jej odpovedala, že ja sa tomu nevenujem. Potom zazvonilo a odišli sme s triedy, začínam mať pocit, že celý psychológia je blbá fraška....Ale učiteľka je celkom milá:)
Keď som vyšla zo školy, sťa zviera s klietky pustili, ihneď som si zapálila a to som nebola ani 100 metrov od školy, je možné, že by som bola obeť nikotínu?

KONYEC AMY

Ouran High School Host Club

3. září 2009 v 22:27 | AMY |  Anime recenzie
Ouran High school Host club:
Čo sa stane, keď sa dostane chodbné dievča na prestížnu školu plnú zazobaných bastardov (teraz citujem Haruhi:D) a ešte k tomu, keď vyzerá ako chlapec? Táto anime je príbeh hostiteľského klubu, ktorý má 6 členov. Už v prvej časti sa začína hovoriť o istom študentovi Fujioka Haruhi, ktorý je s chudobnej rodiny, ale na Ouran sa dostal vďaka výborným výsledkom na predošlej škole. Tento študent, je však dievča, ktoré hľadá pokoj na učenie. Škola je obrovská má perdo učební a jedno s nich je aj hudobná učebňa číslo 3. Tú otvorila aj Haruhi pod domienkov, že bude prázdna, ibaže...
Zrazu k nej privial vánok feromónov, (spolu s lupienkami ruže), a uzrela spoločníkov, pre dámy - Hostiteľský klub. Čo s nimi? Privítal ju hlavný "kráľ" Tamaki - senpai, ktorý si samozrejme myslel, že je chlapec. Kyouia - senpai, ktorý je najmúdrejší a drží financie klubu pokope, ihneď pochopil, že Haruhi nie je dievča, pousmial sa, napravil okuliare a nechal hovoriť ostatných v klube. Klub sa skladá z členov ako - dvojčatá - Kaoru a Hikaru (Tamaki ich pomenoval diabolské dvojčatá - pochopíte prečo:D) Mori senpai - (Tamaki ho pomenoval, divoký a nespútaný) aj keď je to tichý a pokoný typ, veľmi sympatický a vysoký ochraňujúci Honeyoho senpaia - čo je typ Lolitky len v mužskom vydaní, papá koláčiky,má svojho zajačika a je ako malé decko, A kráľom klubu je Tamaki-ktorý je miešanec Francúz + Japonec, je to gentleman, trochu koketný, ale je mu odpustené, pretože asi o tom sám nevie, ale je zamilovaný do Haruhi;)
Haruhi bude musieť ostať v ich klube, pretože sa jej podarí rozbiť vázu za strašne veľa jenov:D asi 8 miliónov, ak si dobre pamätám:D Všetci sa postupne dozvedajú, že je dievča, obľúbia si ju, a bude prijatá ako hostiteľ do klubu - ako chlapec:D
Táto anime je z grafického hľadiska veľmi pekná, úhľadná. Autorka si dala záležať aj na charaktery postáv a vybláznila sa taktiež na situáciách. Mínusom však je, že anime má len 26 častí a manga vychádza doteraz, priala by som si ďaľšie diely, pretože som sa smiala na každej časti dosť kvalitne, a ja sa rada smejem:)
BODOVANIE
10/10

Lovely Complex!

3. září 2009 v 19:36 | Acidko:D |  Anime recenzie
Lovely Compex
Na túto 24 dielnu anime som objavila recenziu na blogu Gundam.sk , keď som sa mu náhodou prehrabávala vo veciach, ktoré pozeral;) Čo k tomu dodať, už od prvého dielu, si trieskam hlavu o stôl, ako môže existovať niekto tak stupídny ako dvojica All Hanshin Kyojin aneb Otani-kun a Koizumi-chan. Dej je jednoduchý, chlapec a dievča (spolužiaci) sa neznášajú a potom sa začnú máť svojim spôsobom radi, aj keď jediná si to asi očividne uvedomuje Koizumi -chan, lebo Otani - kun, je nechápavý mrochtel. Celkom jednoduchá anime, poviete si. Sú tu situácie zo školského prostredia, klasické reakcie, ale niekedy ma (priznám sa) donútilo zasmútiť nad tým, ako sa Koizumi stále tak ľutovala. Teraz však prejdem ku Gró veci - Koizumi má 170 cm, neskôr 172 a Otani kun má možno tak 156 cm. Samozrejme, že Koizumi má probémy, kvôli tomu, že sa jej všetci smejú kvôli výške, nemôže si nájsť chlapa, a myslí si, že bola v minulom živote žifara. Veľmi k tomu neprisievajú ani Otaniho poznámky: ("Ty imbecilná Amazonka" ) a pod. Koizumi si to však nenechá a patrične mu odpovedá, facká ho všetkým možným, čo je po ruke. A tak vzniká medzi nimi vzťah, aspoň taký, že by si chýbali, ak by došlo k rozdeleniu. Neskôr si však Koizumi uvedomuje, že cez toto všetko je Otani dobrý chalan a zamiluje sa do neho. Majú spoločné záujmy (Viď spevák Umibóza, vozenie na rikši, čľapotanie v mori, tobogány a pod:D) Celý rok a pol sa usiluje o jeho priazeň, ale on ju medzitým 2-krát odmietne. Viem, znie to ako telenovela, ale zabudla som napísať, že všetko je to formou komediálnou. Takisto aj to, ako Koizumi prvýkrát pobozká Otaniho a on si to nepamätá:D Jediné, čo môžem tejto anime vytknúť, je to, že mi lezie na nervy Koizumiho skučanie a neustále nariekanie, ale to začne robiť až niekde v polovici anime;)
Odporúčam;)
Bodovanie: 9/10


KONYEC Amy

Amy a Víťo Disabled! 3. časť

2. září 2009 v 13:06 | äňäňäňäň |  Amy a Víťo - Disabled!
keď Amy odbehla preč, pomalým krokom som sa vybral do centra mesta. nejako som neriešil to, aby som sa dostal do 10tej divízie, napokon ocitol som sa tu náhodou, nikto po mne nemôže nič chcieť a s najväčšou pravdepodobnosťou sa mi toto len sníva, tak načo sa vzrušovať...tak teda prechádzam sa ulicami a v hlave sa mi premieta scnénka, kde zaraki s yachiru na ramene pobehovali po celom meste a hľadali niekoho tušim že ichiga a keď sa ukázal záber zhora, tak išli uplne opačným smerom a táto historka vo mne vyvolala úsmev.
je to trochu divné, pohybovať sa tu nie ako kapitán kitsune, ale ako "nikto" oblečený do plášťa z 10. divízie..doriti, chcelo by to trocha viac rešpektu od tých ľudí, ktorí na mňa zazerajú. chcelo by to nejaký tenran, nech vidia, že mám potenciál. vlastne nemám ani len posraté zanpaktou, takže nikto ma tu nebude brať vážne..
"aaaa tu si" vytrhla ma z myšlienok prsnatá Matsumoto
"hej tu som. a prečo tu vlastne som?"
"ty o tom nevieš? a kde máš amy?" pozerala na mňa ako na prízrak
"no my sme sa rozdelili" spomenul som si na to že schytala mayuriho a v duchu som ju trošku poľutoval
"aha, tak snáď sa niekde nájde..a keby sa nenašla, tak máme tu naše tajné jednotky, pre nich to bude hračka..minule sa mi zatúlal môj kocúr, tak som soi fong poprosila, či by ho nemohli nájsť a netrvalo dlho a môjho Ivka mi priniesli. obšmietal sa okolo tých namyslených mačiek v panstve kuchiki.."
"ok ok mf...keď sme pri tom, mám sa pri tom panstve s ňou stretnúť o 6tej" nejak som nemal náladu na tie jej žvásty a okrem toho, matsumoto nepatrí medzi moje obľúbené postavy..
"to máš ešte dosť času, teraz by sme mali ísť za kapitánom Hitsugayom, veľa o tebe počul a teraz ťa chce konečne spoznať"
"veľa o mne počul? ako to?" nechápavo som na ňu pozeral.
"trochu sme vás sledovali, nemysli si, že hocaký ryoka sa len tak dostane do soul society, potrebovali sme si vás preveriť..ale nemaj strach, o tých časopisoch pod tvojou posteľou sa nikto nedozvie" začala sa uškŕňať.
"no doriti!"
"pohoda pohoda, u tvojej kamarátky sme našli aj horšie veci.." snažila sa ma uchlácholiť a privinula si ma k sebe.
"soul society pchá nos všade.. teraz sa chcem niekde odreagovať, kde tu je nejaká krčma?"
"ty nevieš? veď ste celý gotei 13 vo vašom príbehu vykreslili ako nejakých ochlastov, tak asi vieš kde sa tu dá vypiť" prísne na mňa pozrela
hmmm, vedia aj o príbehu, skvelé.majú zmapovaný ceý náš život. radšej ani nechcem vedieť, o čom všetkom vedia.
"vieš trochu sme zmenili postavy, ale to všetko bola len taká umelecká fikcia, aby bol príbeh trochu zaujimavejší" diplomaticky som začal
"takže nie sme dosť zaujímaví?" začala sa nasierať ešte viac
fuuck. už ani slovo, lebo sa sám dostávam do kúta.
"tak vieš čo Matsumoto, zabudnime už na to, poďme radšej na pohár saké, fakt som trochu nervózny z toho celého nášho príchodu" spravil som zo seba obeť..:D
"dobre no, ale robím to len preto, lebo som dostala za úlohu sa k tebe správať milo.."robila drahoty..ale v očiach som jej zbadal nadšenie..

funny stuff

1. září 2009 v 22:57 | kto? |  Od Vita-kun
takže dva cool obrázky, jeden odo mňa, druhý od amy:) ček it