To uvidíš, tak umreš!

Květen 2009

Amy a Víťo v Soul Society! 11. časť

31. května 2009 v 21:12 | Amy náčelník spálená ruka:D |  Amy a Viťo v Soul Society I.
O pár sekúnd sme boli v najvyššej veži medzi obytnými vežami kapitánov a mňa sa zmocnila panika.
"Neboj, on je v pohode." Uistil ma Ukitake.
"No len aby..." vydýchla som si.
"No tak dôveruj nám trochu." Štuchol mi do chrbta Shun Shun:D
"To už radšej nie. A hlavne vám." Ešte som totižto nezabudla na tú stávku.
"Odpusti mu to, on je veľké dieťa." Obaja ma držali okolo ramien akoby som bola ich neter:D
"Tak to si potom veľké dieťa aj ty Ukitake, tráva a tak:D" tykala som mu.
"Ona ti tyká." Zasmial sa Kyoraku.
"Vidíš, môžeš nám tykať, je to také osobnejšie." Žmurkol na mňa Ukitake.
"P-prečo sú tu všetci kapitáni?" vyvalila som očami, keď sme vošli do miestnosti, kde už všetci čakali nastúpený, vrátane Kitsuneho.
"Klídek, ich to aj tak nezaujíma." Mávol rukou.
"No neviem, čumia akoby nikdy nevideli človeka." Premeriavala som si ich pohľadom. Jeej Toushiro.
Vtedy sa odomňa odlepili obaja a postavili sa na svoje miesta. No dočerta, zrazu som sa cítila akoby ma vyzliekli, oni ma držali pohromade a teraz sa mi začali roztekať vnútornosti po zemi. "Ahojky." Pozdravil ma Genryusai. "Dobrý deň?" poklona, ja? :D Bolo mi to samej vtipnej, že som sa mu sama poklonila. "Chápem, že je to pre teba trochu deprimujúce, ale nemusíš sa báť, v druhej miestnosti sú zaN(:D:D:D)paktou, vyber si správne, bude ťa doprevádzať po zbytok tvojho života. Počkať, oni chcú zo mňa urobiť Shinigamiho? WTF? Vrhla som obviňujúci pohľad na Kitsuneho, ktorému sa išli ústa roztrhnúť od rehotu. Toto mu vrátim! Keď budem silnejšia. "Deje sa niečo?" spýtal sa Genryusai celkom priateľsky. "Uhm, no...chýbajú tu traja kapitáni, čo sa vlastne stalo? Diely som prestala pozerať, v boji nad falošnou Karakurou. Prečo je tu zrazu všetko v poriadku?" zdalo sa mi to nadmieru podozrivé. "Si nejaká zvedavá. Neboj sa, všetko sa dozvieš v pravý čas." Žmurkol na mňa tými jeho privretými očkami. Potom som svojvoľne vošla do miestnosti, kde stáli meče. Boli porozvešané po stenách. Každá zanpaktou iného tvaru farby. Okamžite mi jedna padla do oka, tak som si prote povedala, že si ho vezmem. Mal fialovú rukoväť, meč mal červenú farbu, padol mi okamžite do oka. Podišla som k tejto zanpaktou, ostatné ma ničím neupútali, boli nudné, nezáživné mali škaredý tvar, príliš obyčajný. Táto zanpaktou bola ako nôž, zúbkovaný po oboch stranách, niečo na spôsob Zarakiho meča, ale ani to sa mi nepodobalo. Bála som sa ho dotknúť, čo sa stane, ak si nevyberiem ten pravý? Opatrne som sa ho dotkla...nič sa nestalo. Tak som ho teda zvesila zo steny a držala ho v oboch rukách. Nebol ťažký rukoväť bola akoby stvorená pre moju ruku. Možno to bude tento. Chcem tento! Chytila som ho do jednej ruky a švihla ním, akoby som chcela niečo preseknúť. Bol to úžasný pocit, v tú chvíľu som si uvedomila, že chcem byť Shinigami! A dobrý Shinigami. Vtedy ma však s môjho snívania prebralo niečo veľmi bolestivé. "AU!" Položila som zanpaktou na najbližší stôl. Moja ruka bola spálená, akoby som držala panvicu za nesprávny koniec. "Nemysli si, že to budeš mať také ľahké!" ozval sa tajomný hlas. Vychádzal zo zanpaktou. "Som Sóra." Začula som. "Tak to ma teší. Ale prečo také vrelé privítanie?" spýtala som sa. "Porozmýšľaj." Rečnila ako postavička s rozprávkových knižiek. "Neviem, nemáš rada, keď sa ťa dotýka niekto opačného pohlavia." Zasmiala som sa. "My zanpaktou nemáme pohlavie. Nie sme ľudia, sme meče slúžiace ku zabíjaniu." Ozval/a sa. "Vieš Sóra, nahneváš sa, keby som ťa používala na zabíjanie ľudí?" spýtala som sa. "Otázku hľadaj v sebe." Kokos! "Počuj ty premúdrelý meč...nemám čas na tvoje hádanky, potrebujem rýchlo zanpaktou, lebo ma môj nový tréner prizabije." Nervózne som zatiahla a zodvihla ho do rúk. "A to, že páliš mi moc nezľahčuje môj výber." Držala som ju pekne, spaľovala mi ruku. "Nemôžeš si privlastniť veci, len tak ako sa ti zapáči!" zvýšila hlas. "A ty nedokážeš pochopiť v akej som situácií, tak prestaň trucovať a hrať sa na dôležitú. Si len meč, sama si to povedala." Zvolala som. Myslím, že kapitáni, ktorý stáli vonku sa museli na nás dobre baviť. "Povedala som, že nemám pohlavie.!" Nahnevane zvolala. "Dočerta a čo sa ti tu snažím povedať?! Ja som ešte nezažila blbší meč, aký si ty!" prišlo mi to vtipné. "Čo keby si tak povedala, prosím budeš môj meč?" zúfalo zatiahla a prestala páliť. "A potom sa prestaneš správať takto?" spýtala som sa. "Uvidíme." Zatiahla tajomne, ale dočerta, aj s ňou. Bolo za 5 minút sedem. Nestihnem to. "Dobre odteraz si môj meč, opovážiš sa vzdorovať!" držala som ju v ruke, aj keď sa mi s nej parilo, pretože som zacítila spálené mäso. Predsa nie je taká blbá, aby mi spálila celú ruku. Všetci na nás zvedavo kukali. "Okey, mám meč, teraz musím utekať na tréning." Poklonila som sa Genryusaovi. "Počkaj Amy! Veď máš spálenú ruku!" zvolal Kyoraku a všetci pozreli na moju spálenú ruku, a druhú, v ktorej som držala zanpaktou. "Veď ja si ťa prevychovám, lebo ak nie, tak ťa ponorím do vody a nechám hrdzavieť!" prihovorila som sa jej. "To nespravíš!" zvolala zanpaktou. "Že nie?! Ty nevieš čoho som schopná moja zlatá, nemysli si, že keď máš na sebe rovnaké farby ako ja na vlasoch, tak si môžeš vyskakovať, si len blbý meč!" zovrela som ju pevnejšie. "Neškrť ma!" zvolalo sa prosíkanie. "Tak mi prestaň páliť ruku, už mi to ide trochu na nervy!" stlačila som ju ešte pevnejšie, aj keď mi to spôsobovalo neuveriteľnú bolesť. Celý Gotei 13, teda pardon 14 na mňa vydesene pozeral. (minus Aizen, Ichimaru a Tousen) Yamamoto taktiež nechápal. "Amy stoj! Tá zanpaktou ťa očividne odmieta." Ozval sa Ukitake. "Veď ona nebude, že Sóra. Teraz ma ospravedlňte, meškám na tréning." Rozbehla som sa von. "AMY!!!" volal za mnou Víťo, ale ja som nevnímala, bežala som preč, musela som si namočiť do niečoho ruku. Bolo trochu problematické, násjť vodu v tejto neviem koľko poschodovej veži, ale tréner ma zabije. Dočerta! Voda! Zadívala som sa na neďalekú vodu. "Počuj Sóra, baví ťa to?" všimla som si, že druhú ruku mám sčernanú. "Nebaví, v živote som nezažila blbšieho Shinigamiho ako si ty." Zvolala. "No pardon, ja ešte Shinigami niesom. Som len človek." Rozbehla som sa za vodou. Sóra na chvíľu prestala páliť. "A čo tu preboha robí niekto ako ty?" spýtala sa. "No...povedzme, že ma uniesol Kitsune." Pozrela som na ňu akoby mala oči. "Kitsune?" rozrehotala sa. "Tiež si ma vybral ako Zanpaktou, ale akonáhle som ho popálila, pustil ma na zem a už sa ma nedotkol." Zasmiala sa. "Hej on bol vždy taká padavka." Nadhodila som a všimla si, že Sóra už prestala páliť. "Počuj Sóra, myslím, že keby si človek, tak si rozumieme, ale takto je to ťažké, máš aj nejakú inú podobu?" spýtala som sa. "No povedzme, že mám, ale nemienim ti ju ukazovať." Uškrnula sa. "Jasné, zatiaľ mi stačí, že si prestala páliť." Prikývla som. "Inak ako to vyzerá, keď si zanpaktou a človek teda shinigami vytvoria spojenectvo?" spýtala som sa. "Heh, to je nadlho, niekedy ti o tom poviem, len najprv by som sa niečo chcela spýtať, kto je tvoj tréner?" nadhodila. "Netuším, jediné čo viem, že je hustý ako povedal Kyoraku, a že sa mám s ním stretnúť v aréne skoro na konci Soul Society." Odvetila som. "Mám poňatie, kto to môže byť." Zamyslela sa. "Kto?" vyhŕkla som okamžite. "To ti nepoviem, za to zaobchádzanie, ale môžem sa pripraviť proti jeho útokom." Premýšľala. "Jeho? Takže je to chlap? Ach...dočerta..." zanadávala som. "Neboj sa ho, pomôžem ti, ak mi sľúbiš, že ma nikdy nenamočíš do vody." Vyjednávala. "No jasné, a ty ma potom začneš páliť, čo?" nedôverčivo som zatiahla. "Nemám dôvod." Odvetila. "Tak teda dobre, sme skoro tu." Pozrela som pred velikánsku halu pred nami. "Mám strach." Odvetila som. "Klídek." Odvetila ako Kyoraku. "Vyhráme." Zasmial sa.

"heh, vybrala si sóru" štuchol do mňa Kyoraku
"ten meč má ťažkú povahu..ale napokon, vrana k vrane sadá..(košík by vedel rozprávať)"upravoval som si plášť, ktorý mi shun-shun svojim lakťom rozhodil
"prečo si tam vtedy sóru nechal?"pokračoval
"no vzal som ju do ruky cítil som, že by som sa s ňou nedokázal stotožniť a je to katana na celý život, tak nebudem nosiť po boku niečo s čím si nerozumiem..."
"zľakol si sa keď ťa popálila" škeril sa Zaraki, tak ako to vie len on
pche, ty ani nevieš meno svojho zanpaktou, tak buď ticho..pomyslel som si, ale nahlas som to nevyslovil. pretože pravdepodobne by ma odbil tým svojim "bankai je pre slabochov"
"ja som s výberom mojho zanpatkou spokojný, ak s tým má niekto problém, môžem mu predviesť silu Uwabami" trocha odvážne som vyhlásil, ale už som bol nervozny z tých blbých rečí..
Zarakimu zažiarili oči.
"Nikto tu nebude nikomu ukazovať svoju silu. Ukazujte ju tým, ktorí si vaši nepriatelia. Neznesiem ďalšie nezmyslené rozvraty medzi členmi gotei 13. teda 14, neviem si na to zvyknúť, prepáč Kitsune" Genryusai robil poriadky.
sklonil som hlavu a stíchol.Zaraki sa tváril sklamane.Aj keď, asi viac sklamaný by bol, keby som ho dal dole:D Uwabami ešte nikto nevidel v akcii. teda Urahara áno, on mi dosť pomohol v tréningu a bez neho by som asi Bankai nemal na takej úrovni, ak by som ho teda vôbec mal.
Buch!!!yamamoto prerušil moje úvahy. (JA MU TU PALICU VEZMEM!!!!A SPRAVíM Z NEJ ŠPÁRATKÁ DO ZUBOV!!!) "porada sa skončila" zachrčal stařík
"dúfam, že to decko si uvedomuje aký klenot vzala do svojich naničhodných rúk" otočila sa na mňa robotická hlava Mayuriho,"v oddelení vedeckého výskumu sme na týchto vecičkách dlho pracovali a sóru som robil ja osobne" nahodil svoj pyšný face.
"mayuri myslím, že v celom soul society nenájdeš nikoho vhodnejšieho pre ten svoj psycho meč ako je ona" obhajoval som ju
"no dovoľ, sóra je osobnosť, dal som do nej kúsok seba, má neskutočné schopnsti, ktoré sa prejavia len ak je v rukách mocného shinigami..a ona..zabije tie schopnosti svojou neschopnosťou"rozčuľoval sa
"prestaň ma nasierať! ak vravím, že Amy dokonale ovládne ten meč, tak sa jej to podarí. práve utekala na tréning a keď skončí s celým výcvikom, budeš prekvapený" mal som pocit že sa červenám od nervov.ten idiot vyzerá akoby šiel na karneval, a ešte aj kecá nezmysly.
"kitsune, ak to spacká, vlastnoručne ti vysajem všetky vnútornosti s mojim najnovším vysávačom, ktorý som zostrojil a porozhadzujem ich po celom seiretei!" Mayuri menil farby
"posluž si.."otočil som sa na znak toho, že už som s ním skončil.."poďme si zacvičiť, soi fong"..



Amy a Víťo v Soul Society! 10. časť

31. května 2009 v 19:16 | Amy shinigami:D |  Amy a Viťo v Soul Society I.
"Tu sa nikto biť nebude!" začula som prísne zvolanie. Bol to Kyoraku.
"Čo si to za chlapa, keď chceš biť dievča, ktoré je od teba tak slabé. A ty Amy? Prečo ideš proti protivníkovi, ktorého sily nemáš overené, možno bol Kitsune slabý, ale teraz je to kapitán a sama dobre vieš akú silu majú kapitáni." Musela som uznať, že mal pravdu.
"Mrzí ma to." Otočila som sa na neho. "Ospravedlň sa jemu." Ukázal na Víťa, ktorý ako ma pozná, vedel, že mu prepáč nepoviem, ani keby mi trhali nohy. "Nie!" odfrkla som. Počula som ako sa Ukitake uškrnul. "Ach, Jūshirō cítim sa tak staro popri týchto mladých." Povzdychol si Kyoraku a vytiahol fľašu saké. "ČO?!" zvolali sme s Víťom naraz. "Včera si mal otravu alkoholom a dnes ráno si zasa spokojne nalievaš? Veď to piješ ako čaj!" zvolal Kitsune. Tss...ako si dovoľuje kradnúť mi vety s jazyka.
"Ale má pravdu, Kyoraku. Nemal by si toľko piť." Upozornil ho Ukitake.
"Ty mi len závidíš moju pečeň." Ohrnul nos a napil sa.
"Bože..." plasol sa po čele Ukitake a začal sa smiať.
"Alkáč." Zasmiala som sa.
"JA?!" dotknuto na mňa pozrel Kyoraku.
"Včera si ma prekonala, neviem ako si to dokázala, ale jedno viem, bude odveta!"
"Poviem ti ako ťa prekonala, doma si vypil ešte jednu fľašu." Zasmial sa Ukitake.
"Fuj, alkohol." Odfrkol Víťo.
"Hej, menšia časť obyvateľstva sa radšej dokalí." Frflala som popod nos.
"Ty si kalila tiež 2 dni dozadu!" ohradil sa Kitsune.
"No a čo, ale len kvôli tomu, aby som ťa mohla vidieť." Odvetila som.
"Odkiaľ si vlastne zohnala 2 džonov?" spýtal sa.
"Jedného tu ešte mám." Zasmiala som sa a vytiahla ho s vrecka nohavíc. Pokrčeného, ale bol.
"Ty si sem priniesla trávu?" púlil na mňa oči.
"To je to o čom sme hovoril, Kitsune?" spýtal sa plný očakávaní Ukitake.
"Hej..." mávol rukou. Ihneď som strelila po Ukitakem pohľadom. To nemyslí vážne?
"Amy? Prenecháš mi polovicu?" spýtal sa.
"Aj celého." Som v siedmom nebi, pôjdem sa dokaliť s Ukitakem.
"Na to ani nemysli, Amy!" Prísny hlas Kitsuneho.
"Ja na nič nemyslím." Diabolsky som šľahla pohľadom a zaniesla Džona Ukitakemu.
"Nie je to nebezpečné?" spýtal sa.
"Tak to si píšte, kapitán." Zasmiala som sa.
"Amy, nedávaj mu to, on ma tuberkulózu." Ozval sa Kyoraku.
"Toto mu nič neurobí, bude trochu kašľať." Usmiala som sa.
"Amy! Ty za 2 týždne zničíš Seireitei." Zvolal Víťo a zmizol. Dočerta, to vie aj on?
"Inak niečo sa mi marí, že mám mať dnes tréning." Pozrela som na tých dvoch.
"Nuž, zdá sa že to tak bude. Kitsune išiel pravdepodobne za Genryusaiom, oznámiť mu, že si dnes pôjdeš vybrať zampaktou, ktorá ti bude sedieť. Bojíš sa?" spýtal sa Ukitake.
"Nieee." Pohoďácky som prehodila.
"Ja by som sa bál, vybrali ti dosť hustého učiteľa."
"Č-čo? Koho? Ja som myslela, že ma bude trénovať Kitsune!" zvolala som.
"Nieee, on je kapitán, má veľa povinností. Dostala si Vicekapitána." Zasmial sa.
"Och..." prestala som dýchať.
"Už sa bojíš?" škodoradostne sa zasmial Kyoraku.
"Nie! Kedy mám tréning?" vydesene som pozrela.
"O 7, čo je asi o pol hodinku." zadívala som sa na oboch ako na teľatá a rozbehla sa do izby.
"Amy, máš dosť času." Zasmiali sa.
"Ale ja ešte nemám zampaktou." Odkričala som im.
"Ako sa najrýchlejšie dostanem za Genryusaiom?" zvolala som, keď som na seba hádzala plášť a tie ich botičky na zaviazovanie.
"No, kedže sme strašne super, tak ťa tam doprovodíme." Ozval sa Ukitake.
"Diky moc!" zasmiala som sa a vybehla von.
"Bude s teba dobrý Shinigami." Zasmial sa Kyoraku a rozbehli sa spoločne so mnou za Genryusaiom:D

stál som pred miestnosťou, kde ma čakal stařík a popravde, veľmi sa mi ani nechcelo dnu.nieee, prečo ja? naštvať Yamamota..to je iné ako sa pohádať s rodičmi..kurvaaa.ok, som kapitán.kapitáni sa neboja..prežijem to.nádych.zaklopal som, chvíľu som počkal a vošiel dnu.
"d-dobrý deň stařík! teda kapitán yamamoto" fuuuck .stařík? čo mi jebe? ten ma musí mať za blbca..
nepovedal nič iba čosi zamumlal.hmm, skvelé.čakám...buchol s tou svojou palicou o zem. myklo so mnou ako s malým deckom.wtf, som predsa kapitán, ma dokáže rozhodiť posraté buchnutie palicou? pohoda-easy, či ako to vraví ten postih..a vobec čo to má za búchací fetiš, robí mu to dobre, strašiť ma?..
"počul som, že Amy-chan sa tu pomaly oťukáva..."
"no viete ona.."
"ticho!"
Amy, ak ťa nezabije on, tak ja určite..nenávidím keď si zlíznem pojeb za niekoho iného..
"tá tvoja Amy tu za pomerne krátky čas zrobila poriadny rozruch" mrmlal popod fúzy
radšej som nič nehovoril.
"hmm?" spýtavo na mňa pozrel.
ok, tak asi niečo by som mal povedať."viete, ona sa postupne zoznamuje s novými ľuďmi" vduchu som slovo "zoznamuje" nahradil za "ožiera sa a huli"..
"kapitán Kitsune, prestaňte už s tým. vobec mi nevadí, že vaša Amy tu robí bordel.."
vypleštil som oči a nebol som schopný slova.
"mám už 1000 rokov a konečne sa mi žiadalo trocha zábavy. a Amy, zdá sa, bude príjemným spestrením tohto stereotpyu" on sa usmial?
"t-to je naozaj super. verte mi, s ňou sa nebudete nudiť. dokonca si pre vás pripravila vystúpenie s vysávačom, ktoré vás určite pobaví" haha, už mi je lepšie.
"prišiel si asi za mnou ohľadom zanpaktou.btw, počul som že v reálnom svete ľudia často hovoria zampaktou...Kitsune tieto nepresnosti-toto ma dokáže naozaj nasrať..a nie to že mi tu kapitáni pijú saké..":D
"áno áno, preto som prišiel, Amy je už pripravená" kútikom oka som zazrel ako sa Amy v sprievode ukitakeho a Kyrakua rúti smerom sem..
"v tom prípade ju očakávam" jebol tou blbou palicou o zem a mňa zas striaslo
"dovidenia"s úklonom som cúval preč.
konečne som sa uvoľnil,veslým krokom som si poskakoval..tento rozhovor bol čudný, ale dopadol nad moje očakávania.
"ooo čo taká dobrá nálada" ozval sa hlas vychádzajúci z koruny stromu
"soi fong, čo prosím ťa robíš na tom strome?" tomuto vravím divný deň
"aaale, pozorovali sme s doggiem veverice" povedala to akoby to bolo úplne normálne
"uhm jasné, počuj, zlez z toho stromu a poď som mnou. chcem ťa s niekým zoznámiť"
"a ským? nebodaj s tou malou dievčinou, ktorú si sem dovliekol? elegantným saltom zoskočila ku mne.
"hej s ňou. bude sa ti páčiť.a myslím, že bude aj schopná shinigami. dnes už začne s výcvikom.keď ho dokončí, bol by som rád, keby si si ňou dala cvičný battle, bude to pre ňu dobrá skúsenosť"
"hmmm"nie veľmi nadšene odfrkla.soi fong je trochu nedôverčivá k novým ľuďom, ale nejak cítim, že si padnú do oka." tak dobre.a Kitsune taichou, kým sem dojde to dievča, nechceš si so mnou zacvičiť ty?" vyšlo z jej smilných pier.
ani som nestihol zareagovať a spoza mňa sa ozvalo hlučné "OHAYOOOO" - to Amy, UKitake a Shu-shun dávali na známosť svoj príchod..:D

Amy a Víťo v Soul Society! 9. časť

31. května 2009 v 18:07 | Amy |  Amy a Viťo v Soul Society I.

Prebrala som sa s podivne dobrou náladou. V hlave mi trošku hučalo, ale inak bolo šetko ok. Víťo ležal pri mne, akoby ma strážil celú noc, a asi sa aj zdá, že to urobil. Nechcela som ho budiť, tak som sa vykradla von. Mohlo byť 6 ráno, vždy sa zobudím takto skoro, keď som deň predtým pila. Každopádne som nemohla byť viac než šťastná, že ustojím ten dunihlav, opica sa ešte celkom nedostavila, zdá sa. Najrozumnejšie, čo som mohla urobiť bola sprcha, keďže včera na ňu neostal čas. Obliekla som si svoje handry a plášť nechala položený na druhej strane izby. Potichu som otvorila drevené dvere a pozrela pred seba. Stála tam váza, WTF? Pomyslela som si a zodvihla ju. Chvíľu som si ju prehadzovala v rukách, až kým som si nevšimla, že je v nej odkaz. "Toto som ukradol s domu Byakuyu, ak mi neveríš, pozri si zospodu vyryté iniciálky. Obrátila som vázu a tam stálo RODINA KUCHIKI. Uf! Už si spomínam, tá stávka včera! Pomaly sa mi začali vybavovať všetky veci, ktoré som včera navystrájala a začala som sa cítiť trápne. "Ježiš, ja som ťava." Kráčala som s vázou po drevenej vonkajšej chodbičke, odhodlaná otvoriť dvere Kyorakove, nech sa tam deje či dialo hocičo. Keď som však bola na pár krokov od ich dverí, začula som s druhej strany hlas. Rovno od vstupnej brány. "Dobré ráno." Nohy mi stuhli, ešteže som mala moje super výkonné tenisky, ktoré boli celé odraté od skejtu. Ani nechcem vidieť, aké som mala vlasy. Ihneď som vázu strčila za chrbát a otočila sa. "Dobré ráno, prajem." Stočila som svoj pohľad ku osobe s ladnými pohybmi a najúžasnejšími vlasmi. "Vyspala si sa dobre?" nevjem prečo, ale v jeho hlase bolo niečo, čo ma nútilo myslieť si, že za chvíľu príde veľký tresk! (Yamamotova prababka:D:D:D:D) "Uhm, mám sa celkom dobre, teda....tým nechcem...uhm, nechcem tým povedať že pijem každý deň, ale som v poriadku." Hodila som najlepší úsmev, aký som v mojom stave nervozity dokázala vykúzliť. "A kam má slečna namierené?!" ten tón hlasu, viem, že to vie! "Uhm, navštíviť kapitána Kyoraka, a spýtať sa ho, či je v poriadku?" to bola otázka? "A čo takto najskôr porozmýšľať nad inou činnosťou?" bol asi 2 metre odo mňa. "A nad akou?" presne som vedela kam, tým mieri. "Čo tak vrátiť veci svojim majiteľom?" nadvihol jedno obočie a zmenil tón hlasu na desivý arogantný výsluch. "T-t-to, ona tu ležala..." vysvetlila som. "Tak ležala? A ako sa sem dostala?" spýtal sa, akoby hovoril s malým deckom. "Nuž, viete...teda..." joj dočerta, toto nie je dobré, nemôžem bonznúť Kyoraka, že mu čorol vázu priamo z prednosa. "Viete, to ja...včera..ešte...no...." koktala som. Byakuya chvíľu mlčal a nahnevane na mňa pozeral. Čakala som to najhoršie. "Ako sa ti podarilo ukradnúť mi vázu, ktorú mám v strede obývačky?!" zavrčal na mňa. Bože to je debil! Musel mu brať tú najdôležitejšiu vázu?! Tak toto si s ním ešte vyriadim. "T-to...ja som sa tam vkradla, keď no, ste šli spať." Vytiahla som vázu spoza chrbta a podala mu ju. Opatrne ju odo mňa zobral a zmizol. Myslela som, že je po všetkom, pretože dvere na bráne sa zavreli a ostala som tam sama. Zhlboka som si vydýchla a vykročila na trávnik vychutnať si vychádzajúce slniečko. Nespravila som ani 3 kroky a objavil sa predomnou. Strachom som odskočila dozadu. Čo si myslí, takto ma strašiť dočerta?! "Ešte sme neskončili slečinka, čo ťa to doprdele napadlo liezť do cudzieho domu a kradnúť mi veci? Keby som bol bastard idem za Genryusaiom a ten by ťa už ani po smrti nepustil do Soul Society!" kričal na mňa. Fúha, takýto diktát som nečakala. "J-ja, mne je to ľúto, ja som ju nechcela predať, chcela som ju vrátiť ešte dnes." Hodila som okom po izbe s ktorej som vyliezla, kde stál o dvere opretý Kitsune a spokojne sa usmieval. Tomu sa teraz smeje dočerta, včera som sa s ním pohádala! Radšej som sa nespoliehala nato, že by ma mohol práve on zachrániť. "Ach, čo s tebou..." priložil si prst na spánok. "Mňa to naozaj mrzí." Vyhŕkla som zo seba. Aj keď to nebola moja chyba. "Už to mám..." podrazácky sa usmial Byakuya. Och...teraz príde to najhoršie. "Hej Kuchiki, ja by som radšej vypol paru." Začula som zachrípnutý hlas od dverí, kde býval Kyoraku. "Nestaraj sa do toho, toto sa ťa netýka." Tento tón hlasu mi bol dokonale známy. "Ale týka, tú vázu som potiahol ja." Pokojným tónom zahlásil. "To nevykryješ Shunsei..." zavrčal na neho, asi mu to ťahanie za nos začalo liezť na nervy. "Byakuya, ona niky nedržala v ruke zbraň, nevie sa pohybovať tak rýchlo ako mi a prišla sem včera...nebuď naivný." Podišiel ku nám. Bolo vidieť, že sa nad týmito skutočnosťami zamyslel. "Ale ona tvrdí, že ju ukradla..." hájil sa. Tss..on ma proti mne nejakú osobnú nenávisť? A to som si vždy myslela, že je úžasná postava. Také sklamanie. "Kitsune, veď si ma včera videl s tou vázou..." otočil sa na neho Kyoraku s tým pohľadom, pohoda - easy, nič sa nedeje. "On ju ukradol, nie Amy.." to čo bol za tón, to si s ním vyriadim neskôr! Akoby ho mrzelo, že to musel povedať. Byakuya prestal na mňa nenávistne pozerať položil mi ruku na rameno: "Si statočná Amy, ale nabudúce si dobre vyber, či budeš chrániť takého páprdu." Vražedný pohľad ku Kyorakovi a bol preč. "Blééé." Vyplazila som na neho jazyk. Kyoraku spustil mega rehot, na toto ak sa nikto nezobudil, tak už neviem. Skôr ako som vyčítala Kyorakovi, že zobral najdrahšiu vázu, tak som sa zo plameňmi v očiach otočila na Víťa. "Čo moja?" milý tón hlasu. "Radšej nič, nechci aby som ti niečo urobila!" zavrčala som. "Nechci ma rozosmiať." Pokojne zatiahol. Kyoraku sa odkrádal preč. "A vy! S vami si to ešte vyriešim! Brať najdrahšiu vázu!" ukázala som na neho prstom. "A-ale, ja som myslela, že sa ti bude páčiť, bola tak pekne farebná.." prosíkací tón:D (asi ako keď mu nanao - chan zoberie saké a on, že NANAOOO CHAAAN:D:D) "Dočerta...to nejde o to, či bola farebná alebo nie...mohla som byť mŕtva. Keby som naozaj tú stávku prehrala, asi by som kradla šridle s plota!" Prebehli mnou zimomriavky. "Nikto ti nekázal hádzať to na seba a zúčastniť sa tej stávky." Ozval sa Kitsune. Kyoraku na neho prekvapene pozrel. "Nikto ti nekázal spať pri mne celú noc." Strelila som pohľadom na neho.
"Tá vám teda nakladá." Zasmial sa práve vychádzajúci Ukitake. Spása, žiara, všetko to pekné, čo si človek predstaví, keď sa zjaví Ukitake. :D "Dobré ráno." Pozdravila som sa. "Ako sa cítiš, Amy?" spýtal sa. "Skvele." Usmiala som sa. "Tak to je veľmi zvláštne nato, že som s tebou včera lietal po celom Seireitei." Zasmial sa. "To ma musíte naučiť kapitán." Usmiala som sa. "To ma musíte naučiť kapitán!" zopakoval Víťo a zavlnil sa ako šnúrka vo vetre. "Ja ťa zabijem." Rozbehla som sa oproti nemu, lebo ma dokonale vynervoval. "Tak poď! Zložím ťa jedným chmatom." Zasmial sa a stále sa opieral o dvere. Je normálny? Kedy si začal takto veriť.



Amy a Víťo v Soul Society! 8. časť

31. května 2009 v 14:05 | Amy opilec:D |  Amy a Viťo v Soul Society I.
"Práve včas, začula som Byakuyov hlas, niekto tu má otravu krvi." Síce som mala zavreté oči a vyzerala som ako po porážke, vnímala som, čo sa okolo mňa deje. Kyoraku možno tiež usmieval sa zo zavretými očami.
"Nie, toto nie je možné, chvíľu ju nechám bez dozoru a ona ide do krčmy." Zavrčal.
"Potreboval by som trochu pomoc, treba ich odniesť domov. Ona má asi otravu alkoholom." Začula som hlas. To ma donútilo otvoriť oči.
"Ja som úúúúpne v poriadku." Vyblabotala som zo seba.
"Hej očividne." Víťo si prehodil moju ruku cez rameno, teda Kitsune, pardon a pomaly kráčal ku dverám.
"Ne-nemóžeš ho tam nechať, on prehral, ja som vyhralaaaaa." Ukázala som na Kyoraka.
"Neboj sa, ešte sa určite stretnete."
"Čo je ti tu smiešne?!"
"Ty."
"Tss...aj ty si smiešny, vyzeráš trochu ako Aizen."
Pochod ožranov (viď Byakuya, Kitsune, Ukitake, Kyoraku a ja) sa zastavil a pozeral na Víťa.
"Bááka." Dostala som od neho frčku do nosa.
"Au!" dostal lakťom do brucha. Ha! To je výhoda, keď si všetci myslia, že opilec nič nezmôže.
"Ja ťa pustím na zem."
"Nepustíš."
"Chceš to vidieť?"
"No, poď do toho."
Ruku mi položil naspäť ku telu a ešte so mnou schválne zatočil. To ustojím! To ustojím. Všetci zo zatajeným dychom pozerali, čo sa stane. Ja spadnem! Ja to vidím!
"Stojím." Vykríkla som skôr, ako som stihla spadnúť.
"Hej lebo ťa podopiera Ukitake..." ironicky zatiahol Víťo.
"Aha..." uvedomila som si bielovlasého kapitána stojaceho vedľa mňa.
"Ty si, ale zlomyseľný." Zasmial sa Ukitake a kráčal spolu so mnou. Moja noha, jeho noha ,moja noha, jeho noha, moja noha, jeho noha, jeho noha, moja noha, jeho noha, jeho noha.
"Kurva Amy, prestaň skákať na jednej nohe!" zvolal na mňa Kitsune.
"Veď ju nechaj." Smial sa Ukitake.
"Čo keby ste skákali na jednej nohe aj vy kapitán, bude sranda."
"Ach..." povzdychol si Byakuya pod tiahou Kyorakovho veľkého tela.
"Vieš čo je sranda? Kukaj." Zrazu sme stáli na druhej strane cesty a zdiaľky som videla ostatných.
"Woooow!! Ešte raz! To je shumpo, že?" nadšene som prebrala tie dve spiace fungujúce bunky v mojom organizme. Premiestnili sme sa naspäť k nim.
"Wow, toto je lepšie ako metro!" zvolala som.
"Amy! Nebuď drzá." Zvolal Víťo.
"Mrzí ma to kapitán, mohli by ste to urobiť ešte raz?" ospravedlňujúcim hlasom som dodala.
"No ale dosť!" ejha, Kitsune sa hnevá!
"To je v pohode, dám na ňu pozor." Zasmial sa Ukitake a lietal so mnou v náručí po Seireitei ako s malým deckom. Keď sme leteli cez Rukongai pomedzi lesy a to som si ich stihla dobre poprezerať, zahliadla som skupinku Shinigami ako behajú kolečká na jednej s lúk, v strede stojí Ikakku a doslova sa vyžíva, v tom ako oni trpia. "On musí byť vážne Kenpachimu veľmi podobný." Zasmiala som sa. "Tak to by som povedal, Kenpachi je zver." Pokrútil hlavou Ukitake a vybrali sme sa smerom tam, odkiaľ som ušla aj spoločne s Kyorakom do krčmy. Teeeda nemyslela som si, že sa stihnem tak rýchlo prebrať. Ten najhorší alkoholický stav som mala za sebou, vtedy sme už ale stáli na terase, kde som Ukitakeho prvýkrát videla piť čaj aj s Kitsunem. Oni práve prišli. "A sme doma!" zasmial sa Kyoraku, ktorý sa očividne stihol prebrať tiež. "Eeejha, tu je víťaz." S rešpketom zatiahol, keď ma zbadal. "Kapitán, čaká vás krutý trest." Zasmiala som sa. "Tak to by som povedal." Zosmutnele pozrel na Byakuya, ktorý sa kývnutím ruky rozlúčil zo všetkými prítomnými. "Dúfam, že si to nikomu nepovedala!" povedal mi šeptom a jeho s dôležitosť hlasu akoby prezrádzala, že ide o prísne tajnú misiu. "A komu kapitán, ale ak to nesplníte, tak vám vymyslím horší trest." Diabolský smiech. Nikto nechápal. "Nie! Si ako Nanao-chan!" Ten tón hlasu. "Nuž čo, sláva víťa(o)zom, česť porazeným." Ozval sa Ukitake a zobral si na starosti Kyoraka. "Ty! Prečo si mi nič nepovedal?!" nahnevane som pozerala na Kitsuneho. "A ty? Čo si myslíš, že si môžeš len tak ujsť preč a nič nikomu nepovedať?!" osočil sa. "Na otázku sa neodpovedá otázkou!" zvolala som. "To nie je odpoveď!" dobre húkali sme po sebe tak nahlas, že ak sa nato nezobudil vedľa bývajúci Hitsugaya, tak asi nikto. "Okey, takže si to dajme dohromady, čo ťa to vôbec napadlo vláčiť ma sem? Veď som sa ani s nikým nerozlúčila, a dokonca, zobudím sa tu v cudzej izbe, keby som bola psychicky labilnejšia, tak to asi neustojím." Efektne som sa zakymácala. "To ty si chcela stále vidieť Soul Society, ale na to nezáleží, už som nemal čas čakať, kedy sa rozhodneš. U teba platí pravidlo, lepšie ukázať ako počuť, tak som ťa sem proste doviedol, nemôžeš mi nič zazlievať." Oháňal sa argumentmi. "Ach, nechce sa mi s tebou hádať...som unavená." Zívla som si. "Ty si neskutočná, tak najprv ma tu spičuješ akoby som ti zjedol večeru a potom si len tak odídeš, že "uaaa, som unavená." Napodobnil ma. "Myslíš, že keď si kapitán, tak čo?" privrela som oko. "More Amy, tu vôbec o to nejde. Mohla by si mi byť trochu vďačná, že som ťa sem doviedol." Nahodil kľud Angličana. Až teraz som si všimla, že mal na nohách tie boty s Írska. Určite do neho vysielajú nejaké impulzy. "A čo teraz?" čakala som. "Tebe vadí, že si tu?" spýtal sa. "Niééé...ja som rada, veď ma poznáš, ale tak mohlo ti dôjsť, že v tej izbe nebudem ležať naveky." To je argument. :D "Ach." Povzdychol si. "Našťastie všetko dobre dopadlo." Dodal. "Hej, skvele, myslím si, nevedela som, že je Ukitake srdcom taký pubertiak. Možno ho v blízkej dobe niekam pozvem." Rozmýšľala som. "Amy! To nemôžeš on je kapitán, už len to, že si dnes išla s Kyorakom na saké bola opovážlivosť." Vytkol mi. "Ale joj, Víťo...pozri sa nato takto, keby túto scénu pozeráš v anime, tak sa na nej smeješ a nechápem prečo si stále taký rezervovaný, nespoznávam ťa." Zahrala som mu na city. "Nehraj mi tu na moju Achillovu pätu." kurva prekukol ma. "Ja mám len teraz veľa povinností." Pyšne sa otočil. "Och môj bože. Dôležitosť tvojej osoby priam žiari, pán kapitán 14 jednotky." Oprela som sa o stĺp. "No len aby si nebola prekvapená, naučil som sa veľmi veľa za ten čas, čo som bol preč, tu totižto drahá Amy som drel, aby zo mňa niečo bolo. Ani si nevieš predstaviť tu evolú-" pozrel na mňa. "TY SPÍÍŠ!!!!!!!!?????????????!!!!!!!!!" precedil pomedzi zuby. Kývla som rukou naznak toho, že som už v ríši snov a naháňam bizóny. Zdá sa mi, že hovoril niečo o evolúcií.....


"AAAArgh! ešte zopár takýchto vecí mi tu vyvedeie a použijem na ňu nejakú tú spútavajúcu techniku"
"veď tvoje kidou je mizerné.upokoj sa Kitsune" Toushiro kráčal smerom ku mne."ak by tu mal byť niekto nervózny, tak som to ja.tým vašim hulákaním ste ma zobudili. včera som nespal skoro nič, lebo som prehral stávku s Matsumoto a musel som s ňou ísť do skutočného sveta na nákupy. viešo čo to bolo? všade milión ľudí, každý do mňa drgal a vraj "prepáč chlapče" tieto narážky na moj vzhľad ma dokážu vytočiť do nepríčetnosti. keby tam nebola Matsumoto, použijem bankai a rozmrdám od nervov celý supermarket.
"čo to je teraz za mániu, každý sa s niekým stavia o niečo.o čo išlo?"
"no vieš, boli sme spolu na saké a došlo k hádke kto má väčšiu výdrž.tak sme sa stavili, kto skor odpadne, musí splniť želanie tomu druhému.."
"WTF?? to sa gotei 13 može premenovať na klub anonymných alkoholikov preboha..ste sa všetci zbláznili?a okrem toho, jasné že ty s Matsumoto nemožeš držať krok pri pití saké, veď si ešte len dieťa.." poslednú poznámku som si nemohol odpustiť, už som bol naozaj v excitovanom stave a vrátil som mu jeho poznámku o mojom kidou.
" čo si to povedal?!!! BAN-...
"ale no tak chlapci..chill out." Kyoraku sa snažil zachrániť situáciu.
"ty s ami ani neukazuj. je tu ešte len pár hodín, a ty ju vezmeš hneď do krčmy. nemohol si jej ukázať niečo iné? soul society je vskutku celkom zaujímavé miesto. je to mnoho iných miest na ukazovanie než krčma..btw, čo to nesieš za otrasnú vázu?
"aaale. to som ukradol z panstva Kuchiki" usmial sa ako keď malé dieťa ukradne z obchodu lízatko a má z toho radosť.
"ja mám dosť..ide to s vami dolu vodou, kapitáni" odišiel som skontrolovať Amy, dúfajúc, že ju nájdem ležať na mieste, kde som ju uložil..
Amy ležala vo svojej izbe. bola dead.keď si predstavím, koľko toho mala v sebe...uvažujem nad tým, či 4. divízia lieči aj takéto prípady. ale aj keby, tak nechám ju tak. nech tento stav berie ako odstrašujúci prípad do budúcnosti.aj keď niečo mi hovorí, že opak bude pravdou..sadol som si k nej a napriek tomu že spala začal som k nej hovoriť.
"Nesmieš robiť také pičoviny.nevzal som ťa sem, len preto aby si sa tu zabávala.zajtra začínaš s tréningom. a okrem toho,už čakám, kedy si ma zavolá Yamamoto a povie mi pár milých slov o tom, akého človeka som sem priniesol."
"Bááááákaaa" zo spánku vykríla
"ty nespíš?!"
"spoznávam své pohlaví na poušti"
rezignoval som.dnes ju ešte nechám tak, ale zajtra už obdrží zanpaktou a tu končí sranda a bude musieť svoje účinkovanie v soul society začať brať vážne. veď ju chcem menovať za svoju vicekapitánku....

Amy a Víťo v Soul Society! 7. časť

31. května 2009 v 1:53 | Amy - opilec |  Amy a Viťo v Soul Society I.

V krčme:
"Dúfam, že si zvyknutá, ja nechodím do parku." Zasmial sa na mňa Kyoraku a predniesol prípitok.
"Tak na krásny prírastok do novej rodine Soul Society..." žmurk, uf, asi omdliem.
"Kampai." Napila som sa sake. Nikdy predtým som ho nepila, bolo to chuťovo dosť divné, ale silné a dobré.
"Chutí?" spýtal sa s tým výrazom pohoďáka.
"Aby nie." Naliala som si ďalší pohárik.
"Chutí! Tak to si dáme súťaž." Zasmial sa.
"Okey...o čo pôjde?"
"Táákže, kto viac vypije, vyhráva. Kto prehrá, pôjde na Byakuove panstvo a ukradne mu niečo veľmi vzácne...povedzme nejakú vázu alebo podobnú prkotinu, kapiš?"
"Súhlasím." Skoro ihneď som prikývla.
"Ale, ale, vieš aká je to výzva, má prísne strážený dom."
"Ja to zvládnem, veď sa predsa rátajú aj sochy a vázy outside, ne?"
"Samozrejme, neočakávam, že sa dostaneš dnu."
"Koľké podceňovanie, kapitán."
"Nevieš, čoho je Kuchiki schopný." Usmial sa na mňa: "Nie všetko, čo vidíš v mange je vždy pravda, myslím o našich povahách, ja sa síce na nič nehrám, ale pár ľudí odtiaľto áno...aby si nebola sklamaná." Zasmial sa.
Naprádzno som preglgla a už len očakávala, ako sa to bude vyvíjať, po prvé bola som nalačno, čiže sa rýchlejšie opijem, hm. Musela som to nejako uhrať, sledoval ma stále, či nevylievam povedľa alebo či nepodvádzam. Keď sme stiahli skoro celú fľašu, pomaly som cítila, že si alkohol do mňa začína zarývať korene. Kyorakovi taktiež červeneli líčka:D Po druhej fľaši som už bola opitá, maximálne. Myslela som, že to neustojím. A on? Spokojne si sedel akoby nič. Mohla som si myslieť. Horšie však bolo, keď sme sa práve o niečom bavili a do krčmy vstúpila nová postava.
Dlhé čierne vlasy, dokonale učesané, tvár bez jedinej emócie a pohyby ako anjel. Kuchiki Byakuya! Nie, ešte toto mi tu chýbalo.
"Heej Kuchiki." Zavolal na neho Kyoraku. Vznešeným pohybom zodvihol hlavu a 2krát zažmurkal. Úžas, bola som nekonečne unesená, doslova. Kráčal ku nám.
"Vitaj." Podal mu ruku Kyoraku.
"Vidím, že máš dnes konkurenciu." Potriasli si rukami. Zdal sa byť priateľskejší ako som ho poznala ja.
"Neveril by si kto je toto dievča." Ukázal na mňa rukou, akoby som bola zo vznešeného rodu. Toto zaobchádzanie sa mi začínalo páčiť.
Byakuya mlčal a premeriaval si ma očami, a vtedy som videla ten arogantný pohľad v jeho očiach.
"Je to Kitsuneho kamarátka. Je z druhého sveta."
Ďalej rečnil.
"Kapitána Kitsuneho? Tak to Vás rád spoznávam slečna, dúfam, že ste rovnaký talent ako Kitsune." Úplne zmenil výraz tváre. Priateľský a milý, dokonca sa pousmial, takže on nie je taký ako ho poznám. Vydesene som sa zadívala na Kyoraka, ktorý na mňa opäť žmurkol asi pochopil.
"Takže akú stávku si učinil dnes, ty starý Casanova?" posadil sa ku nám Byakuya a dal si priniesť ďalšiu fľašu. ON PIJE?!!?!?!?!?!?
"Vieš, je to tajné poviem ti to až potom." lišiacky sa uškrnul páprda a nalial si pohárik.
"Len aby to nebola taká búda ako si minule našil na Kiru, znášal to fakt zle, potom musel umývať Matsumoto okná ešte 2 týždne."
Vypleštila som na nich oči, kto sú títo ľudia? Byakua? Je úplné iný ako sa zdal:D
"Vieš Amy - chan. Stavil som sa s Kirom tak isto ako s tebou a prehral, čo bolo jasné hneď od začiatku, tak ako s tebou, a preto som ti dal takúto búdu tiež. Musel Matsumoto namaľovať na okná srdiečka a napísať rôzne vyznania. Ona však tento humor nepochopila a ja keď je veľmi chápavá osoba, tak dostal ultimátum." Spomínal. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo.
"Ešte ste nevyhral kapitán, možno máte 2 zampaktou a takýchto zápasov za sebou stovky, ale to ste ešte nestretli mňa." Hodila som do seba pohárik.
"Pevná vôľa, to sa mi páči." Hodil pohárik aj on.
"Smiem sa pridať?" spýtal sa Byakua.
"Už sme v polovici, teda nakonci." Zasmial sa Kyoraku opito.
"Nemám problém váš dohnať, stačí mi veľmi málo." Expresne si odpil s pohárika.
Takto sa to vylieklo asi ďalšiu pol hodinku, keď sme posledným pohárikom s Kyorakom naraz padli na stôl a nedokázali sa pohnúť.
"Ach, ach," počula som ako Byakuya povzdychol. "Vidím, že si budem musieť rozmyslieť, koho ponesiem domov...teda ak niekto domov má." Vtedy som s posledných síl zodvihla poloprázdnu fľašu a dopila kúsok.
"Víťaz slečna..." zasmial sa. A zachytil fľašu, ktorú som už "nevládala" udržať.

Amy a Víťo v Soul Society! 6. časť

31. května 2009 v 1:11 | Amy saké:D |  Amy a Viťo v Soul Society I.
Na druhé ráno som sa prebudila, hlava ma bolela ako nikdy, ale čo je hlavné, nebola som doma....a ani vonku! Kde to som? Cítila som slabú vôňu škorice, ale okolie mi nič nehovorilo. Drevenné dvere? WTF? Kde to som? Tss...asi sa mi ešte sníva, obrátila som sa na druhý bok, keď som vedľa seba zbadala čierny plášť a moje tenisky. "NE!" vymrštila som sa rýchlosťou orla:D "TO NIE JE PRAVDA!" vyskočila som na podlahu a zadívala sa okolo seba, veď všetko je animované! Daj si to dokopy, ty chorá hlava, čo sa to deje? Už ti načisto preskočilo? Vonku bolo biele ráno, slnko presvitalo cez okná a cítila som zvláštny pokoj na duši. Niečo ma ťahalo otvoriť dvere, a vyliezť von, ale druhá strana mi hovorila, že to nebude asi najlepší nápad, ísť v týchto handrách. ZRKADLO, KDE JE ZRKADLO?! Očami som skenovala izbu a faxovala môjmu mozgu aj keď mám pocit, že tam prichádzala len polovica, pretože som si to obrovské zrkadlo na stene všimla až po chvíli. Hodila som na seba plášť, bože, čo sa pod to nosí? Mám si nechať tričko a rifle? A tenisky? Sakra, budem tu vyzerať ako s iného sveta, no počkať, ale ja som s iného sveta! Odhodlane som odhodila zabrany a tricko a postavila sa v plášti pred zrkadlo. "NE!" Zvolala som a potešene začala poskakovať. "Ja som krásna!" začala som sa z chuti rehotať na tomto povšimnutí. Fialová ofina, úžasné rovné vlasy, krásny nos, pery ani nehovorím oči najkrajšie aké som kde videla (si fandím) :D a tá postava, teraz by som mohla tancovať striptíz na Miami B(l)each (možno tam ma Genryusai pobočku a preto sa to ta volá:D
"Ty si kosť holka." Obzerala som sa v zrkadle, s takouto som sa nehanbila výjsť, nech by to bolo hocikde, bola som krajšia ako matsumoto, soi fong, orihime a kuchiki dokopy:D
tricko som poskladala a hodila do plášťa (vnútorné pomyselné vrecko) a otvorila dvere. Zaplavilo ma slnečné svetlo, ale vôbec mi to nevadilo, trávnik predomnou žiaril ako pred londýnskymi významnými budovami a ten spev vtáctva všade sa nedal nevšimnúť. Okolo nebol nikto, až na vtáctvo a šumenie trávy bolo všade ticho. Začula som však veľmi slabé hlasy, akoby hneď za rohom. Zvedavosť vyhrala a ja som sa vybrala tichým krôčkom. Prečo mám taký pocit, že tam bude sedieť Víťo? Zastala som za rohom ako Miranda a čekla priestor. Cez zábradlie sedeli prehodené 4 nohy. Cítila som vôňu zeleného čaj na sto honov. Víťo! No jasné....a UKITAKE!!! Uf, od pľúc som si vypýtala povolenie na nádych. Zdal sa hlasitý, ale iba mne, oni ani nezareagovali.
U: Ako ťa to napadlo, zobrať ju sem?
V: U nás existuje látka, ktorú, keď si človek dá, neovláda sa. Povedzme má halucinácie...
U: Dal si jej drogu?
V: To je to, ona si ju dala sama.
U: Zvláštne to dievča.
V: Keby si videl, čo robila, umrel by si od smiechu.
U: Čo také?

Práve, keď som im chcela vtrhnúť do rozhovoru a zabrániť katastrofe, niekto ma chytil za rameno.
"Ale takto sa nenačúva mladá slečna." Hrubý ukľudňujúci hlas, ale šepot.
"Pššštt!" automaticky som capla ruku na ústa, vypleštil na mňa oči.
"K-k-k-kapitán...Kyoraku." vykoktala som zo seba a ruka mi strelila naspäť ku telu. Uškrnul sa na mňa.
"Koho sleduješ?" spýtal sa a nakukol rovnako šmíracky ako ja.
"Ich? No, s toho veľa nezistíš, s nimi je nuda."
"O-o to mi nejde, ja len že...viete...hm...je to pre mňa pocta...nie, teda to som nechcela povedať..."
"Viem, kto si slečna." Usmial sa na mňa tým jeho mexico balič úsmevom.
"Naozaj?" nechápala som.
"Hovoril o tebe. Ty a on, ste zo skutočného sveta, ako Ichigo, ale s toho skutočnejšieho." Zamyslel sa.
"Tak to by som povedala, keby je Ichigo v našom svete, idem za ním aj stopom." Uškrnula som sa.
"Vidím, že verný fanúšik, vedela si, že túto mangu netvorí autor, tvoríme ju sami, je to náš život, má s nami len spojenie a mi mu predávame informácie." Rozprával mi veci, ktoré mi vôbec nedávali zmysel, ale ani ma neprekvapovali.
"Ale prečo je Víťo kapitán?" zadívala som sa na jeho chrbát, kde mal znak 14 divízie.
"On už je tu dlhší čas." Oboznámil ma.
"Ako to?" spýtala som sa.
"Vieš slečna..-"
"Amy."
"Správne, vieš Amy-chan, mala by si sa ho spýtať, preto ťa sem doviedol." Poučoval.
"Ale, keď mne sa s ním nechce teraz hovoriť, aj trak je zaujatý rozhovorom s Ukitakem a viete čo? Chcem sa tu porozhliadnúť, snívam o tom, už veľmi dlho. Soul Society, to je pre mňa niečo..neopísateľné."
"Svojim úsmevom ma nútiš pozvať ťa na saké."
"Asi nemáte na výber kapitán." Vzala som ho za ruku.
"Fííha, tak toto myslel Kitsune..." uškrnul sa.
"Čo?" zamrazene som ostala stáť.
"Otvorená novým možnostiam..." sformuloval to.
"Ani nechcem počuť, ako to povedal..." ťahala som ho ďalej.


V: no nebudem ti hovoriť, čo taký človek vyvádza keď sa dokalí..
U: tak možno, keby si mi vedel zohnať nejaké tie povzdbudzujúce veci..
V: prestaň, doriti.si kapitán, máš ísť vzorom
U: okej okej..ale keď sme pri tom, čo keby si mi doniesol farby na vlasy.vieš tu v soul society nikto nič podobné nerieši, ale myslím, ž ena mojej bielej hlave by to celkom vyniklo.
V: ty už vážne nevieš čo od rozkoše ..
U: ale no tááák. zaraki má na vlasoch tie svoje guličky a ja sa popri ňom cítim tuctovo.
V: vieš že pôsobíš uplne iným dojom aký v skutočnosti si?
U: poďme sa radšej pozrieť na tú tvoju Amy, každu chvíľu by sa mala prebrať.
V: konečne z teba vyšla normálna veta
dvere boli otvorené. bolo hlúpe si mysliť že Amy obsedí na jednom mieste. určite vybehla von a teraz tu pobehuje kade tade s otvorenými očami a nasáva všetko z tohto pre ňu nového prostredia.hmm, alebo nasáva v krčme?

Amy a Víťo v Soul Society 5. časť

30. května 2009 v 23:39 | Amy nafajčená |  Amy a Viťo v Soul Society I.
Celé tri dni som sa zožierala predstavou, či je to naozaj tak ako povedal. Naozaj existuje niečo ako Bleach? Nejaký iný svet ako je tento? Mala som to ako dôkaz a stále som tomu nechcela veriť, tu sa ukazuje, že sme predsa len ľudia. Čo nedokážeme stráviť proste ignorujeme. A Ukitake, nemôžem uveriť, že ho Víťo videl a že bol v Soul Society, čo to má dočerta znamenať, vie snáď niečo čo iný ľudia nie? Je niečím výnimočný? Hnevalo ma to, ale v skutočnosti som naozaj nevedela prečo, sa hnevám. Mala som byť šťastná, že Soul Society naozaj existuje, ale zrazu som mala iné obavy, o môj duševný stav. Musela som sa naozaj presvedčiť, že v škole padol strop. Šla som do školy cez víkend! To je nápad! Bola ohradená páskami a prebiehali na nej rekonštrukcie. Nemožné, toto nemôže byť len sen, on naozaj tú dieru do strechy urobil!
Objavil sa znenazdajky, keď som na biológií prežúvala zelené jablko s trhu a nesústredene zazerala na profesorku a okno. Zhodil mi za zem pero. Balek, ktorý sedel vedľa mňa a bavil sa urážaním Dobroňa a vymýšľal mu novú prezývku na mňa zdesene pozrel. "Ja som už kokot, alebo ti práve padlo pero samo od seba na zem?" prituplo sa zasmial. "No asi to tak bude, vieš sleduje ma istú dobu jeden trochu ťažko odjebateľný duch." Zazerala som smerom, kde som myslela, že stojí. "Si v pohode? Duch?" zasmial sa. "Neviem čo to je, ale minule to na mňa vylialo plechovku farby, presne pred troma dňami, že?" zavrčala som, vedela som, že počúva a v duchu sa smeje. "Au neštíp ma." Ihneď som zareagovala. "Diq ty tam máš nechty!" ukázal Balek na moju ruku a úžasom nedýchal. "Víťo mám vás predstaviť?" spýtal sa. "Čo si, nemôžem mu o sebe povedať." Sadol si na stôl. "Alebo?" tie jeho rečnícke otázky. "Sleduj." Niečo urobil. "Balek nezľakni sa." Uškrnula som sa. "Čo?" nechápal a stále na mňa upieral tie sfetované oči túžiace po alkohole. "Markéta, ty si si dačo šľahla dnes?" rozrehotal sa. "Viťo on mi neverí." Zašepkala som. "Čakaj." Videla som ako sa zošit pred Balekom zodvihol a tresol ho do hlavy. Vyskočil zo stoličky a stratil hlas. "Ja som ti to hovorila." Mávla som rukou. "Deje sa niečo Michal?" zadívala sa na neho obludne veľká blondína zo zničenými vlasmi hovoriaca si učiteľka. "N-nič..." posadil sa späť. "Diq, čo to bolo, ešte raz!" plný očakávaní ma chytil za ruku a začal ňou triasť. Prečo sa obklopujem samými blbcami? Moja otázka zanikla, tak rýchlo ako vznikla.
Víťo sa mu už po zvyšok dňa radšej neukazoval, pretože sa mu to nezdalo dosť bezpečné, niežeby bol Balek nejak psychický labilný, ale pre istotu. Nezaujímala som sa o to, celkom som si zvykla, že sa okolo mňa pohybuje duch, ktorý mi občas pekne strpčuje život, ale nie v zlom zmysle slova. Dnes som mala v pláne cvičiť jógu a posilovať myseľ. Chcela som vnímať všetko okolo seba a to všetko za pomoci trávy! Nabalila som si dvoch džonov a poriadne sa dofajčila. Halucinácie prišli okamžite. Okamžite som si uvedomila, že nie som sama. A zrazu som ho videla. Vyšiel s akejsi podivnej osvetlenej brány a a už s diaľky sa usmieval. "Cítim tu niečo veľmi lahodné." Posadil sa vedľa mňa. Mal na sebe biely plášť, presne ako kapitán nejakej divízie. Na nohách mal tie čudné šľapky. Zízala som na neho ako chleba s tašky a on sa len pokojne usmieval.
"Konečne ma vidíš." Zasmial sa.
"Báka!" Ihneď letela facka. "Odkiaľ si myslíš, že to vyliezaš? S nejakej brány, ktorá svieti? Čo si myslíš, že si nejaký Shinigami?"
"Auuu...to bolo začo? Mimochodom, ja som Shinigami."
"Netrep, ja viem, že sa mi toto všetko len zdá."
"Bože ty si hrozná! Veď ma vidíš!" postrapatil mi vlasy.
"Ja ti neverím, teraz ti určite nebudem veriť, pretože som dofajčená."
"Ach, to som nemusel ani chodiť." Zvesil ramená, konečne vidím, jeho face.
"Nie ja dnes nejdem domov, dnes spím tu." Zistila som, že sa nemôžem ani pohnúť.
"Amy?"
"Víťo mne je zima."
"Čo? Veď je úplne teplo."
"Heeej? Tak sa vyzleč."
"Pod týmto mám ešte jeden plášť."
"Ak sa nemýlim mal by byť čierny. A čierna priťahuje slnko, takže aj ten pôjde do-"
"AMY? Čo ti je?"
"Ja nmzem hvrit."
"Bwaahahah."
"Nesmej sa ako Kaonji."
"HA, Už môžeš hovoriť."
"Wow, fakt."
Ani neviem koľko času ubehlo odvtedy, čo so sa dokalila, ale on stále sedel vedľa mňa a stále som ho videla!
"Inak Viťo, to s tým Ukitakem, nevymýšľaš si?"
"Vidíš ma nie?"
"No vidím."
"Prečo by som si to vymyslel?"
"Vieš čo? Budem ti veriť, aj keby som už bola blázon tak to nezachránim, ale zhoršiť sa to môže, čiže to môže nabrať zaujímavý smer."
" More Amy, počúvaj ja ti to poviem. Už sa mi nechce brať ohľady nato, či budeš mať šoky alebo nie!"
"Aký si zrazu milý."
"Chceš vidieť Soul Society?"
------......ticho.....--------
"Ty tomu neveríš že?"
------......ticho.....--------
"Doriti, mi aspoň odpovedaj!"
"Som ťa skúšala akú máš trpezlivosť,"
­------......ticho.....--------
"Teraz budeš ticho ty?"
------......ticho.....--------
"Ako sa dosiahol, aby za tebou prišiel Ukitake?"
­------......ticho.....--------
"Myslel si na niečo, čo sa týka Bleachu? Alebo ako?"
------......ticho.....--------
"Ja ho privolám!"
"Chmpf!"
"Čo sa hihníš?"
"Nič, len chcem vidieť, ako to urobíš."
"Bwa, waaa, bwwaaa, waaa..."
"Čo to robíš?" nechápavo sa spýtal, keď som začala okolo seba rozhadzovať rukami a kopať nohami.
"Ja som zlý hollow a idem ťa zabiť."
"Joj more...ty si brzda..."
"Ticho, za chvíľu sa otvorí Senkai brána a príde."
"Tak to ťažko, s tohto akurát dostane infarkt."
"Bwaaa, waa, bwaaa....zjeeem Kitsuneho...bwaa..."
"Alebo skôr dostanem infarkt ja." Unavene si pretrel oči a pozoroval moje mentálne retardované predstavenie.

World Cosplay summit 2009

30. května 2009 v 19:02 | Amy |  Videá

Bleach All Stars ;)

30. května 2009 v 16:38 | Amy chan |  Fotomontáže
Sleduj pozorne! :D

KONEC AMY:D Vito dobre som to zrobila ze? :D

Geisha Kick:D

30. května 2009 v 15:13 | Amy |  Fotomontáže
A ty si hovoril, ze som lacna v bojových umeniach:D


KONYEC AMY, fotomontáž tiež odomňa:D


Amy a Víťo v Soul Society! 4. časť

29. května 2009 v 22:35 | Amy nešla na staromestské! :D |  Amy a Viťo v Soul Society I.
O pár dní sme maľovali doma izbu, všetko išlo podľa môjho plánu, darilo sa mi s našimi som vychádzala, ale okolo mňa sa pohyboval veľmi rušivý element a nemohla som si byť istá, či ma v sprche nešpehuje podivný druh jedinca, ktorý je momentálne pán Invisible. Snáď nešpehuje, a je to chrakter:D
Keď som natierala prvú stenu, zrazu som vedľa seba uzrela ako sa ku stene blíži ďalší štetec.
"Ideš mi pomáhať?"
"To si píš, pozeraj! Som Som František Ringouš Čech!"
Pár ťahmi sa na stene našej novej obývačky objavila kunda tak veľká, že by bola vidno aj satelitným snímačom spoločne s chuckom norrisom.
"Neser ma!" okamžite som to zatrela, bohvie, či to zmizne. Obrysi snáď neostanú:D
"Na našej stránke, by sa hodila nová fotografia do rubriky Slovakai Cunt Contest." Navrhol.
"Nápad to nie je zlý, môžem niečo vyskúšať?" spýtala som sa.
"Čo máš na mysli?" spýtal sa.
"Toto!" celou silou som sa napriahla a štetcom som prešla po priestore. Jes, trafila som hlavu a kúsok ruky.
"Doriti Amy!" Zvolal a odskočil odo mňa akoby som trpela nejakou tropickou chorobou, ktorá sa prenáša dotykom.
"Prepáč, teraz je to fér, a vidím na teba. Mimozemšťan." Zasmiala som sa, mal zelený fejs.
"Tss...si myslíš, že ostaneš bez trestu?" pohŕdavo odvetil.
"Opovážiš sa, bude to vyzerať , že mi jebe!" zvolala som a ustupovala dozadu.
"To sú dôsledky tvojich činov. Jednoduchá fyzika, po akcii prichádza reakcia." Videla som ako sa plechovka farby zniesla do vzduchu.
"Víťo!" nahnevane som zatiahla, ale choďte s výhražnými slovami na človeka, ktorý je neviditeľný a ešte aj 12 rokov chodil na bojové umenie.
V ten moment sa na stene objavil obrovský fľak, stena za mnou bola samozrejme vytvarovaná podľa mojej postavy, aj keď farba okolo začala mierne zatekať na toto umelecké dielo.
"A máme vymaľované! Myslím že teraz má I.T aj sestru." Zasmial sa.
"Ale o pár minút príde po brata." Zasyčala som.
"Chyť ma ak to dokážeš." Povznesene sa zasmial, úplne ignoroval moje vyhrážky. (vyrážky:D:D:D)
V tu ránu sa otvorili dvere na izbe a dnu vošiel otec s ustarosteným výrazom.
"NIE! NEPOVEDZ MI, ZE SI ROZLIELA FARBU."
"Mrzí ma to, fakt." Sklonila som hlavu a hrala sa na šteňa, aj keď tútú podobu má len jeden človek., zasmiala som sa do vzduchu.
"INAK SA TU PROSIMTA NEROZPRAVAJ SAMA ZO SEBOU, ZNIE TO DIVNE."
"Ty si ten pravý, čo má čo hovoriť!" zvolala som na fotra, ktorý si neustále mrmlal popod nos, dokonca aj keď ma viezol zo školy, stále niečo brblal.
"NEBUD DRZA, ZASRAN, RADSEJ S TYM NIECO UROB."
"Ako prikážete pane!" prevrátila som očami.
Uškrnul sa vedela som, že je všetko OK. Ale kde je Víťo? Začala som sa obzerať po izbe. "Tu som, hrám sa na fľak na stene." Zasmial sa. "Padaj mi kúpiť novú farbu, máš nato 3 minúty." Dala som mu ultimátum. "Už ma vidíš." Posadil sa do čistého rohu.
"Inak, čo si mi to chcel povedať v škole, vieš, spomínal si, že škola vôbec nie je pre mňa podstatná."
"Uf, no,..." žeby hrča v hrdle.
"Ale, ale došla ti reč, méén?" zasmiala som sa.
"Nie, chcem ti to povedať, ale neviem ako to budeš znášať, celkovo mám pocit, že to nie je dobrý nápad, a zároveň mám chuť ti o tom všetkom povedať."
"Tak do toho, a nebehaj mi tu okolo horúcej kaše." Zasmiala som sa.
"To je hláška, niečo ako spôsob - mám toho plné zuby."
"Nezahováraj!" upozornila som ho a začala rukami robiť stopy po stene.
"Dobre teda, keď inak nedáš." Zasmial sa a začal robiť to isté. To bude teda izba, len čo je pravda.
"Vješ
Amy, čítal som tvoj denník." Sústredene mi podal túto zdrvujúcu informáciu.
Ostala som nehybne stáť na mieste a nevedela, čo robiť.
"BUHAHAHAHAHA...keby si sa videla...nečítal som ho."
Padol mi kameň zo srdca.
"Okey, poviem ti to, ale sľúb mi, že hoc ako to bude hrozné, nebudeš protestovať, aby som prestal hovoriť, budeš to statočne znášať a nevydesíš sa?"
kontroluje ma snáď?
"prisahám." Prevrátila som očami.
"Tak teda. Pre pár mesiacmi, keď som bol ešte človek, som sa dokalil. Veď vieš. Klasicky som prišiel domov a vyprchalo to zo mňa. Keď som však prišiel do izby a zapol comp, vietor mi otvoril okno. Netušil som ako, máme plastové okná, tak si to predstav. Tak teda, postavila som sa, že ho zavriem, ale zmocnil sa ma strach a nemohol som pohnúť ani brvou. A vieš prečo? Objavila sa predo mnou postava, ktorú si nevieš ani predstaviť. Biele vlasy po pás, dlhý biely plášť, a zvyšok, spýtam sa ťa jasne mi odpovedz, kto sa ti vybavil ako prvý?"
Ostala som na neho čumieť ako holub na zošívačku a počítala svoje nádychy. Zakryla som si ústa rukou a vyvalovala na neho očné bulvy.
"Hej! Sľúbila si mi, že nebudeš zdesená!" nahneval sa.
"Aha prepáč, ja len, že..."
"Tak kto?" uškrnul sa.
"Ukitake?" pochybovačne som sa spýtala a sama nechcela veriť, tomu, čo som povedala.
"Správne." Zasmial sa akoby to nebolo nič, s čoho si treba robiť hlavu. Posadila som sa na rebrík a čumela do prázdna.
"Amy?" starostlivo sa spýtal, keď som čumela do blba.
"Pššt!" vystrčila som na neho ukazovák.
"Čo robíš?" spýtal sa.
"Urobila som ti niekedy niečo fakt hnusné, že si zo mňa robíš takéto nemiestne žarty?"
"No jasné, vedel som, že mi neuveríš." Odsúdzujúcim tónom zatiahol, ale v jeho hlase som začula, že chce pokračovať.
"Vieš Amy, možno tomu neveríš, ale nepríde ti divné, že som neviditeľný? Už len to je nadmieru podozrivé. Ja som tiež najprv nechcel veriť očiam a ušiam, keďže som myslel, že všetky tieto veci spôsobuje tráva, ale keď ma preniesol tam..Soul Society...-"
"Pšššt...buď ticho, ty asi fakt chceš, aby som sa zbláznila, veď Bleach je len Anime, nič iné! Blbá rozprávka, pre rojkov, ktorý sa vyhýbajú realite! Nie je možné, aby si sa s ničoho nič stal jeho súčasťou! Hrýzla som si necht.
"Amy?! Ty mi závidíš!!!!" zvolal.
"Pičovina ako voda v koši, ty si sa asi zbláznil." Čo mi najnovšie vidí aj do hlavy? Jasné, že som mu závidela, chcela som vidieť Ukitakeho prvá, chcela som ísť toľkokrát do Soul Society, toľkokrát som chcela odtiaľto odísť a teraz? On si príde s ničoho nič, že všetko je Easy - Pohoda, šak som stretol Ukitakeho a bol som v Soul Society!
"Amy, a čo je realita? Čo myslíš? Sama dobre vieš, že realita ako taká nie je objektívna, každý ju vidí inak. A sama dobre vieš, že Bleach nie je len anime, vždy si to vedela, aj ty aj ja a preto..."
odmlčal sa.
"Čo?" nedočkavo som zatiahla.
"Poviem ti to, keď budeš nato pripravená a dokážeš ma vidieť." Zatiahol namyslene.
"Robíš si srandu?"
bola som nahnevaná, že niečo začal a nedokončil, na mňa treba pomaly, potom by som tomu možno uverila.
"Amy, s takýto vecí sa sranda nerobí, vješ, keby si ma obliala tou farbou viac, vidíš, čo mám na sebe." Uškrnul sa. Nechápala som, prečo by ma v takejto situácií malo zaujímať, čo má oblečené, ale schmatla som plechovku a okamžite prskla na miesto kde stál. UHOL SA?!!
"Si tak priehľadná," zasmial sa. "Ja teraz pôjdem, musím, prídem o 3 dni." Dodal.
"Počkaj!" zvolala som.
"Drž sa." Zasmial sa a odišiel, preč, cez okno! Och bože..., čo sa to deje?!


Keď som "vyletel" z toho okna, neodišiel som do soul society, pretože by som tam musel niečo riešiť. Ale odišiel som preto, aby som dal Amy tých pár dní na to, aby strávila to, čo som jej práve povedal. Ja som sa z toho tiež musel spamätať.trochu som sa na seba hneval, že som aspoň nevyužil možnosť špehovať ju v sprche:D:D a keď sa nabudúce stretneme, možno ma už uvidí, takže táto šanca je nenávratne preč:D.btw, tieto cestovania medzi svetmi sú dosť muka, nie je to taká sranda, ako keď si to človek pozrie v anime (ten tunel je otrasný), ale stojí za to prísť sem do seiretei a nadýchnuť sa toho úžasného vzduchu nasýteného spirituálnymi časticami (lol). Prvý za kým som sa teraz chystal bol Ukitake.nemal nejak extra dobrú náladu. "Čo ti je?" spýtal som sa ho takým divným tónom, až som to ľutoval.ale on nebol práve z tých, ktorému by to vadilo. "Tá prechlastaná hlava, Kyoraku tu vrieska na celý seiretei, že som mu vypil saké.mám ho vážne rád, ale tieto veci mi na ňom vadia. určite si ho vypil sám a zabudol na to"tú poslednú vetu povedal už s úsmevom, takže mi bolo jasné, že ho to až tak neserie.
"Počuj Ukitake, nie žeby ma nezaujímali vaše alkoholické príbehy, ale je tu niečo ,čo by som ti chcel povedať.." Nepovedal nič, len sa na mňa pozrel trocha vážnejšie a vyčítavo(asi preto, že som odbil tú vec so Shun-shunom..
"Povedal som jej to už"
"to je dobré, čím skôr tým lepšie, nemáme zas tak veľa času", hladil si vlasy, "ako to vzala?"
"noo.vieš pre ľudí nie je ľahké vypočuť si niečo také.asi ma v prvom momente pokladala za blázna, ale vie rozoznať, kedy si robím prdel a kedy nie...dávam jej pár dní a potom pôjdem za ňou.ako ju poznám, teraz stopercentne leží na posteli, pozerá na strop a uvažuje nad tým všetkým. A fajčí jednu cigu za druhou:D.a možno sa díva na svoju stenu plnú bleachovských postáv a vraví si aké je to divné, že všetci skutočne existujú. Aj teen bra existuje:D
Došiel mu pekelný motýľ, mne bolo jasné, že stařík zvoláva na poradu.
"musím ísť." Povedal to tak, že bol očividne "nadšený" z týchto náhlych porád.
"jasné, maj sa" zamával som mu a on vzápätí zmizol.
Zbadal som obeť, ktorej možem pokaziť deň.bwahaaa. "hey Yumichika, ako sa máme?"
"ani sa nepýtaj, rozbilo sa mi moje obľúbené veľké zrkadlo.." skoro plakal
No doriti..chcel som ho naštvať tým, že mu poviem o mojom narcistickom kamarátovi, ktorý mu robí konkurenciu v našom svete, ale nemám srdce ho urobiť ešte viac nešťastným..
"to je mi veľmi ľúto" snažil som sa tváriť, že je mi to naozaj ľúto, ale v skutočnosti mi bolo ľúto, že môj podlý plán nevyšiel:D..idem si radšej ľahnúť niekam na trávu a porozmýšľať ako poviem Amy celú pravdu, lebo zatiaľ som jej spravil len takú upútavku:)

Amy a Víťo v Soul Society! 3. časť

29. května 2009 v 0:57 | Amy |  Amy a Viťo v Soul Society I.
O chvíľu zo školy vybehla polícia, vraj padol ďalší kus strechy. No, to by snáď aj stačilo. "Viťoo..." zaziapala som, na školskom dvore bolo aj tak dosť hluku. "Tu som." Začula som za sebou hlas. "Ako to robíš, že sa dokážeš tak rýchlo premiestniť?" nechápavo som zatiahla. "To by si nepochopila...je to nadlho. Niekedy ti to ukážem...alebo naučím." Zasmial sa. "Naučíš?" vypleštila som oči do prázdna. "Amy pozeráš do zlej strany." Zasmial sa. "Sorry, stále ťa nevidím." Sklonila som hlavu. "To nič, vješ čo by pomohlo?" navrhol. "Hm?" nevedomky som zatiahla. "Joga...a sústredenie." Vyhlásil. "To by bola podívaná čo? Ako cvičím, zabudni." Mávla som rukou. "Nieee...ja som nato fakt nemyslel, zvýšila by sa tvoja koncentrácia." Omáčky. "Popieraš svoje podvedomie? To sa nerobí..." karhala som ho. "Inak keby odchádzaš?" spýtala som sa. "Vyzerá to tak, že za hodinku pôjdem. Č-čo? To ti už vadím?!" zvolal. "Nieeee..." zatiahla som a snažila sa aby to vyznelo presvedčivo. "No moc ti to nejde." Prečo počujem stále v jeho hlase iróniu?
"Do triieeed." Ozval sa Pištekov hlas a ja som si uvedomila, že musík zaliezt. "Ach dočerta, vješ ako neznášam školu?!" zvolala som do prázdna. "Ja som ten posledný, komu to musíš hovoriť, ale ako hovorím, škola vôbec nie je podstatná a ešte pre niekoho ako si ty." Zvážnel. "Čo tým myslíš? Niekto ako ja?" nechápala som. "Nechce sa mi to vysvetlovať, mám tu ešte veľa vecí na práci." Mrzutý tón hlasu. "Tak tebe sa nechce vysvetlovať? Keby som ťa videla, asi ťa kopnem. Mimochodom, rodičia a domov?" nechápala som. "Vymazal som im pamäť. Myslia si, že som na jazykovom pobyte v Írsku." Zasmial sa vcelku s chuti. "Prečo ma to vôbec neprekvapuje..." sucho som odvetila. "No táák, nebuď taká znechutená, už o chvíľu bude všetko, tak ako má byť..." potiahol ma za vlasy. "Moje vlasy." Odsekla som. "Inak zasa máš inú farbu ako sledujem..." poznamenal. "Hej včera som sa trochu nudila..." oboznámila som ho.
Víťo neskôr odišiel a ja som sa pobrala domov. Takýmto spôsobom som fungovala asi tak týždeň, ked som neskôr zistila, že ako je pri mne s ničím nemám problém. Mám čas na úplne všetko. Známky som zvládala úplne bez problémov, keďže mi diktoval poznámky priamo z knihy. Zrazu sa môj život obrátil k lepšiemu a na všetko som mala iný pohľad. Prekvapilo ma však, čo sa stalo o pár dní:
"Ahoj Marti..." na ICQ mi vyskočila správa.
"zdravím.."
"Máš sloh?"
"Máš pocit, že by som ho chcela písať?"
Začula som za sebou hlas: "Bože, to je ass." Bol to Víťo sedel vedľa mňa na stoličke a znechutene komentoval šťeňaťove odpovede. "Necháš ma chvíľu si s ním písať?" zasmial sa. "Nebudem ti v tom brániť." Odsadla som si nabok. "Nevjem, čo na ňom vidíš, veď je to maximálny pičko." Opäť ten znechutený hlas. "Nevjem, je pekný ." sadla som na posteľ a otvorila knihu. "Si slepá, veď to je úplny ohyzd." Búchal do klávesnice. "Čo si píšete?" pristúpila som k nemu. "Len tak..." keď som na obrazovke zbadala rôzne stratégie na vyvolanie poctu viny, neudržala som sa a bachla mu do hlavy knihou. A na moje počudovanie trafila som sa. "AUUU! Veď som nič zle nenapísal!" zvolal, zobral mi knihu a praštil ju do rohu. "7 kil! Ta kniha bola drahá, opatrne!!" zahnala som sa na neho. Prisahala by som, že si kryl hlavu, ale nevidela som ho:D
"Už cvičíš?" spýtal sa.
"Nie..." odsekla som.
"Prečo? Nechceš ma vidieť?"
"Stačí mi ťa počuť!"
"No teeda, aka si protivná..."
"Veď chcem, ale nemám trpezlivosť tu sedieť zháčená ako čínsky bôžik srandy a rátať do 50...na takéto veci naozaj niesom,"
"Bla bla bla..jediny tvoj problém je, že si lenivá...ozaj kde je to moje porche?"
"V krabici tamto hore. Nechcem ho stratiť."
"Môžem ti to tam posnoriť?"
"Poslúž si."
"Tváriš sa ako ten môj smail."
Samozrejme, že mi s tej krabice musel vyhádzať všetko, typický víťo, zvedavý a bordelár:D

Amy a Víťo v Soul Society! 2. časť

28. května 2009 v 23:53 | Amy prepichnutá:D |  Amy a Viťo v Soul Society I.
"No super, dáva si na čas." Amy sa zadívala na mobil keď sa blížilo zazvonenie na tretiu hodinu, čo znamenalo, že prichádza matika. Samozrejme, že nič nevedela, jej mozog nebol stvorený počítať matiku, keď tak nad tým rozmýšľam, jej mozog asi nebol stvorený na nič. Zazrela učiteľku vychádzajúcu s kabinetu a hlavou jej preblysla myšlienka.: "Ujdem?" Niekto ju však zatiahol do triedy. Všetci sedeli na miestach, čiže nikto zo spolužiakov. "Som tu." Začula zadýchaný hlas. "Blbosť, myslela, som, že sa mi to včera len snívalo." Pošepkala. "Markéta hovoríš sama zo sebou?" Balek na ňu zamrkal tými jeho fetish očami a zasmial sa. "Tak trochu." Prsty spojila, akoby medzi nimi chcela stlačiť voš.
Odteraz idem písať v ja rozprávaní je to jednoduchšie:D
""Vješ matiku?" ďalšia otázka od Baleka. "Nie..." neurčito som odvetila. "Takže si sa predsa len spoliehala, že prídem." Začula som pseudovíťa. "Nespoliehala, dočerta, nikdy sa na matiku neučím, lebo ju nikdy nevjem." Zavrčala som. "Mrkva, je ti čosi?" Balek na mňa pobavene pozeral a klepal nervózne o zem. "Veď som v pohode...čo zas?" prevrátila som očami a šla si sadnúť na miesto. "Je normálne, že mišel gúla očami, vždy keď ta vidí?" začula som jeho hlas. "Prevraciaš očami?" spýtala som sa Mischell hneď ako som si k nej sadla. Rozpačito na mňa pozrela. "Nie." Ihneď odvetila, až to bolo nápadné. "Vidíš, klame ti." Zasmial sa Víťo. "Toto sa mi veľmi páči." Mimovoľne som odvetila. "čo sa ti páči?" ozvala Luci sediaca za mnou. "Aeele, nič, učili ste sa?" zasmiala som sa. "Ja nič nevjem." Ozval sa Jammal sediaci o dve lavice ďalej a tresol zošitom o stôl. "Mišo klídek, tá písmoka nebude." Zahrala som sa na hustú. "Hej! Ty ma zneužívaš ako predpoveď do budúcnosti, čo keby som teraz odišiel?" napadlo ho. "Opovážiš sa." Zavrčala som. "Čo si vravela?" spýtala sa Kika, spolusediaca Luci. "Heeeh, nič." Poškrabala som sa po hlave. "Fuj mám výhľad na košíka, tie oči sú ešte horšie ako som si myslel." Odfrkol si Víťo a ja som mu už plne dôverovala. Bol to divný pocit.
"Tak si pekne vytiahneme papiere." Profke šľahali s očí plamene. "Dočerta." Zasyčala som. "Víťo?" potichu som zasypela. "Tu som." Vyzeralo to, že sedí na mieste vedľa mňa, ktoré bolo prázdne, pretože nás opäť rozsadila. "Počujem ťa iba ja?" pochybovačne som sa spýtala. "Zdá sa." Uškrnul sa. "Nejdeš už zbúrať tú stenu?" spýtal sa. "za koľko bodov je tá písomka?" spýtal sa. "Asi 25." Prevrátila som očami. "Je to ti naozaj jedno?" skúšal ma. "Robíš si zo mňa prdel?" vypadlo zo mňa. Všetky oči v triede padli na mňa a mne neostávalo nič iné, ako sa začervenať a zahľadieť sa na prázdny papier. "Ukáž to zadanie." Zasmial sa. Po minúte mlčania sa rozrehotal. "Toto sú príklady?" sarkasticky zatiahol. "Ako vidíš." Precedila som pomedzi zuby a začínala byť nervózna. "Píš, čo ti poviem, budeš mať plný počet." Zasmial sa. "Rozbúraj tu stenu!" pritlačila som perom na papier, keď som písala svoje meno. "Nie je to potreba." Premýšľal. "Ale je, pozri sa okolo seba, tie decká to nevedia." Musela som rozprávať sakra potichu. "Ach tak, naozaj ti na nich záleží?" neurčito sa spýtal. "Na nich nie, ale Jammal to nevie, pokazí mu to priemer." Pozrela som na neho. Vystrašene sa díval okolo seba a potom na mňa. "Posuniem mu ťahák." Bezstarostne prehodil. "Ak to nevýjde, zlízneš si to." Pohrozila som mu prstom a pustila sa do písomky. PO asi 10 minútach som mala celú písomku kompletne napísanú, ale netvárila som sa príliš nápadne, radšej, profesorka by si myslela, že môžem mať ťahák. Aj tak by nič nenašla.
"Amy, toto bude písomka, ktorú si napísala na najviac bodov vo svojom živote." Stôl sa pohol. "Nedrgaj." Zasmiala som sa. "Aha, počuj mám nápad." Víťazoslávne vyhlásil. "Aký?" nechápala som. "Marta, nebavte sa!" profesorka. "Pardon," automaticky som odsekla. Zbadala som, ako sa mi taška mimovoľne rozopína a rozsvietil sa mi mobil. "Píšeš smsku?" potichu som zatiahla. "Hej. Jemu, nech ide na wécko, že máš nápad." Odoslal to. Jammal si ihneď všimol, že mu blikal mobil. Nehcápavo na mňa pozrel. "Bež, mám nápad." Uistila som ho. Neviem s akého dôvodu mi dôveroval, ale zodvihol ruku a spýtal sa na wecko. "Teraz Michal?" profesorka na neho nasrdene pozerala. "Hej, už to nevydržím." Zasmial sa. "Dobre." Aj tak celý čas pozerala do jeho písomky a asi videla, že nenapísal ani čiarku. V okamihu, keď sa zodvihol s poslednej lavice a vykročil ku dverám, sa ozval obrovský treskot. Stena nad ním sa zrútila rovno na jeho lavicu. Tak na toto myslel? Musím uznať, že má úžasné nápady. Všetci automaticky odskočili, niekto dokonca skríkol. Pod kameňmi bola písomka úplne zahádzaná a potrhaná. Učiteľka nás okamžite odpratala s triedy a vyhlásila poplach. Keď som stála ďaleko od ľudí, zasmiala som sa, vedela som, že stojí pri mne. "Pekne." Uškrnula som sa. "už mi veríš?" štuchol ma do čela. Prikývla som, keď som zbadala ako ku mne kráča Jammal. "Počuj...Marta...uhm..." nevedel sa vykoktať. "Neďakuj mi." Vyletelo zo mňa. "Ako si to vedela? Že tá stena spadne?" preskočil rovno k téme. "Už dávno som si všimla, že praská." Zasmiala som sa. "To je blbosť, nepraskala, strávil som dlhé hodiny pozorovaním stropu." Uistil ma. "Bude to naše tajomstvo." Priložila som si prst na ústa. "Amy by podvraťák, to čo dávaš! Všetko je to len moja zásluha." Buchol do mňa, tak ma hodilo o stranu. "M-Martik, ?" Jammalovi asi prišlo vtipné, ako som sebou mykla a oprela sa o stenu. "Som v pohode." uistila som ho. "Toto už nerob." Zasyčala som na Víťa, ktorý sa išiel potrhať od smiechu. "Prepáč, musel som, privlastňovať si cudzie zásluhy sa nepatrí, lne ťa učím správaniu." Vyjadril sa. "Tss...správanie, s tým choď kdesi...čo keby si ešte niečo vyviedol nech nám dajú voľno, naozaj sa mi tu nechce sedieť." Prevrátila som očami a zadívala sa na ľudí, okolo mňa. "A koho to tu nevidím." Začula som zlomyseľný Víťov smiech. "Nie...Viťo, prestaň." Presne som vedela na koho pozerá, pozerala som sa na neho tiež.
ŠTEŇA!! "Iba niečo malé, ja nič zlé neurobím, prosím." Urobil by to aj bez toho, keby som mu to dovolila. "Povedz mi, čo chceš urobiť!" vyzvala som ho. "Len ho trochu rozruším." Zasa ten smiech. "Bože..." nemohla som si pomôcť, ale niečo v mojej hlave ma nútilo povoliť mu hocičo, aj keby ho chcel zabiť, asi by mi to bolo jedno. "Choď." Mávla som rukou. Šteňa sa na mňa otočil a zamával mi. "Zdravím." Povedala som si pre seba a čakala čo nastane. Šteňa sa zrazu v výrazom "to bolelo" otočil na ruku a začal si ju šúchať dlaňou. "Viťo!" zasyčala som. Počul ma určite. "Neboooj..." začula som zvolanie. "Teraz sleduj." Videla som ako vzápätí šťenaťu odletela šiltovka na zem. Ako sa po ňu zohol, asi mu nejako podkopol nohu. Musela som sa zasmiať, vyzeralo to, akoby to bola len jeho vina. Šťeňa sa nahnevane zodvihol, a hľadal príčinu. Radšej som sa zamiešala do davu a musela som sa smiať. Dusila som v sebe smiech, aby si nikto nemyslel, že mi už fakt šibe.

BONUS, aneb ako to vidí kitsune senpai:D


Uznávam, to čo som spravil šteniatku bolo detinské, ale ten pošuk si koledoval:D:D od začiatku som ho nemal rád, ale nechcel som na neho kydať, keď si ho tak obľúbila, ale teraz
to jedno. Smejeme sa na ňom. Čo ma však trápi oveľa viac je to čo jej musím povedať. A neviem, či je na to pripravená. Predsalen prísť po dlhom odlúčení s niečim takým, to bude veľa aj na Martičku:D..ale toto nebudem riešiť v tejto chvíli, radšej využijem mierny rozruch, ktorý som sposobil a trochu sa tu poobzerám.vlastne, aj tak ma nitko nevidí, takže možem si tu robiť, čo sa mi zachce:D čakal som, že aspoň Amy ma uvidí. Čo už, už to že ma počuje je úspech.btw, kde doriti zmizla?.. no keďže ma nevidí, budem ju musieť nájsť ja. Hmm, tieto tváre poznám. Jasné sú to jej jebnutí spolužiaci z ročenky. Tá s natiahnutým faceom vyzerá ešte horšie ako na fotke, tam sú tie dve buzny čo sedeli vpredu.aaaa tamto je ON. Legenda. Je to zvláštne ho vidieť konečne naživo, po tom všetkom, čo som o ňom počul, zrazu stojí oproti mne, nie je to už len fotka s vymletými očami, nie sú to príbehy, je to živý človek:D a okrem toho, predpokladám, že niekde pri ňom by mohla by ť aj Amy. No jasné. "mrkva, myslím, že ten spadnutý strop..že v tom má prsty dobroň":D:D začali sa smiať. A ja tiež, a to ma prezradilo. Amy okamžite pohla hlavou smerom, odkiaľ vychádzal môj smiech. Prišiel som bližšie ku nej, až k uchu. "Bu!"vystrašil som ju. "Ta dopiči" neovládla sa. Bola histerická, presne taká, akú som si ju predstavoval. Balek pootvoril trocha viac svoje Oči (tie oči si zaslúžia byť napísané s veľkým O)"v pohode?" opýtal sa mierne vydesný. Z jeho pohľadu to muselo všetko vyzerať divne.(aj keď..podľa mňa z jeho pohľadu, všetko vyzerá divne:D:D:D)
"inak amy, keď som ti tak hučal do toho ucha, všimol som si že máš nové piercingy..ty asi nikdy nebudeš spokojná s počtom dier na svojom tele:D"nedalo mi.musel som si rypnúť.(dobieham stratený čas:)) "vieš, keď si zmizol, zrazu som pocítila prázdnotu v mojom živote a nevedela som čo so sebou, tak som robila hlúposti...to si ešte nevidel to tetovanie na zadku..o tom nikto nevie":D:D:D "martaaa, nestoj tam, máme ísť všetci von, vraj je to tu dnu nebezpečné.." ktosi vrieskal cez celú chodbu. "musím bežať za tými blbcami"znudene povedala. "ja sa tu poobzerám, vieš, rád sliedim, poznáš ma"chcel som ešte vyviesť pár blbostí, už keď som tu, tak si to užijem. "uvidíme sa vonku"

Amy a Víťo v Soul Society! 1. časť

28. května 2009 v 22:42 | Amy |  Amy a Viťo v Soul Society I.
Príhovor: V tejto časti máš navrh a si hustý, tak mi nenadávaj, keby som tak úplne nedohadla tvoju povahu:D

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno Slovensko, kde sa potulovalo veľmi veľa podivných pofiderných vadných a hlavne zakomplexovaných ľudí. Našli sa však aj výnimky, ktoré sa do tohto stáda teliat radiť nechceli. Jedna žila v Žiline a ten druhý? Áno druhý bol mužského pohlavia, s ANAKONDOU tak veľkou, aká nebola ani v tom filme v Jenifer Lopezovou. Každopádne títo dvaja sa "náhodou" spoznali na internete, aké nečakané že? Písavali si denno- denne viď:

AmyBlink182 (21:55:18 6/05/2009)
si unaveny?
AmyBlink182 (21:55:20 6/05/2009)
sak je len 10
AmyBlink182 (21:55:22 6/05/2009)
to co si za chlapa
AmyBlink182 (21:55:26 6/05/2009)
sa hanbi
Mellow Saxophone (21:56:20 6/05/2009)
ma neser ešte aj ty:-D
Mellow Saxophone (21:56:24 6/05/2009)
more neviem kde mi hlava stojí
AmyBlink182 (21:56:45 6/05/2009)
na krku mlady pan
AmyBlink182 (21:56:46 6/05/2009)
:D
Mellow Saxophone (21:56:51 6/05/2009)
čo ty vieš
AmyBlink182 (21:56:52 6/05/2009)
to je tiez inak v pici veta?:D
Mellow Saxophone (21:56:58 6/05/2009)
mne už len tak bezvládne vysí:-D
AmyBlink182 (21:56:59 6/05/2009)
to je ako mam toho plne zuby:D
Mellow Saxophone (21:57:06 6/05/2009)
hej presne:-D
AmyBlink182 (21:57:11 6/05/2009)
co ti bezvladne visi? :D:D:DD:D:D:D:D:D:D:D:D:D::D
Mellow Saxophone (21:57:28 6/05/2009)
úplne všetko..
Mellow Saxophone (21:57:30 6/05/2009)
:-P
AmyBlink182 (21:57:35 6/05/2009)
uf:D:D:D:D:D:D:D:D:D
Mellow Saxophone (21:57:37 6/05/2009)
jj
Mellow Saxophone (21:57:40 6/05/2009)
:-D
Mellow Saxophone (21:58:03 6/05/2009)
piči dnes na hudobnej
Mellow Saxophone (21:58:06 6/05/2009)
sme hrali song
Mellow Saxophone (21:58:09 6/05/2009)
a sa mi bars nechcelo
Mellow Saxophone (21:58:16 6/05/2009)
ta som hral také lenivé solo:-D
Mellow Saxophone (21:58:20 6/05/2009)
vieš také dlhšie tony a tak

Mellow Saxophone (21:58:29 6/05/2009)
proste feelinogvé veci skor
Mellow Saxophone (21:58:32 6/05/2009)
a učiteľ že
Mellow Saxophone (21:58:35 6/05/2009)
možem aj viac hrať
Mellow Saxophone (21:58:41 6/05/2009)
ta som začal hrať jak kokot:-D
AmyBlink182 (21:59:03 6/05/2009)
:D:D:D:D:D:D::D:DD
AmyBlink182 (21:59:05 6/05/2009)
akoze viac hrat? :D
Mellow Saxophone (21:59:7 6/05/2009)
že proste tak živšie:-D
Mellow Saxophone (21:59:56 6/05/2009)
tak som sa naspeedoval:-D
Mellow Saxophone (22:00:06 6/05/2009)
mf
Mellow Saxophone (22:00:09 6/05/2009)
to len tak na okraj

Konverzácie takéhoto typu viedli až do doby, keď zrazu...sa údajný Mellow Saxophone/Víťo/Kitsune senpai/Vulpine/Vulpes/Kempachi´s fan vyparil. Nebolo o ňom ani stopy, poslené prihlásenie na pokeci bolo veľmi neaktuálne a o ICQ ani nehovorím, všetko sa zrazu obrátilo iným smerom. Amy/marta/mrkva/amyblink182/amytko/perzská mačka sa rozhodla zobrať situáciu do vlastných rúk. Obvolávala Výťovi mobil, až kým sa mu nevybila batéria alebo kým jej to nezdvihla sestra. Pevnú linku radšej kvôli slečne mrkve odpojili a Víťo/jméno bol stále nezvestný. Amy bola zúfala, nevedela, čo robiť, už ani jej profil si nepozeral. Tak sa raz nasrala a asi povedala, že na neho zabudne, lebo kamaráti, čo sa vyserú na druhých niesú predsa kamaráti že? Však viťko? :D Rozhodla si, že si počká približne mesiac, ak aj dovtedy nebude po ňom ani stopy, tak si komplet vymaže všetky kontakty a fotky a pod, však to známe? Jeden večer , keď ako vždy vyšla von na cigaretku dve tri štyri, sa zamyslela, a dávala si dokopy informácie. Chýbal víťo, všetky jeho veci boli pokope, všetko na svojom mieste, proste zmizol s izby, akoby vyletel oknom. "Vyletel? Tss...kdeze, ty a vyletiet?" zamyslela sa Amy a potiahla si s cigarety, ktorá pomaly dohasínala. V jeho izbe sa nenašli známky boja, žiadna krv, žiadne šlapaje, lebo rozfúkaný papier a poprehadzované knihy. Akoby niekto niečo konkrétne hľadal. Diskutovala toto s jeho sestrou snáď 100 krát, ale ani jedna s nich na nič neprišla. Posadila sa na zem neďaleko miesta, kde pred pár týždňami stála dokalená a smiala sa ako postih. "Kde si len mohol zmiznúť ty bastardus?" zadívala sa do neznáma (viď Hričov:D) a odkašľala si. "Si sa aspoň mohol rozlúčiť, alebo ma nejako odjebať, že ideš preč, alebo hocičo iné, toto je ešte horšie ako to bolo." Premýšľala Amy a pocítila podivný pocit samoty(jej skoro dvojca bolo prec - nesmej sa ja ta fakt tak beriem:D ) A to sa ani raz nestretli, aj keď to dlho plánovali. Bol koniec Mája a nikto nemyslel na nič iné len na prázdniny. "Ale čo budem robiť cez práznidny ja? Ts..." znechutene si odfrkla, lebo fajcila filter. (typická ja:D)
Zodvihol sa vietor. "Mala by som ísť domov." Pomyslela si a zodvihla svoju lenivú prdel z múrika nedostavaného oplotenia super milionárskeho domu. "Stoj." Začula za sebou hlas a lenivo otočila hlavou. Ten hlas poznala, ale zároveň nie. "čo je?" znechutene odfrkla. "Nič nehýb sa." Začula. "Si kokot?" pomyslela si a schávlne ladne zavlnila rúčkou. "Doriti Amy, nemožeš aspoň raz urobiť to čo ti hovorím?" vtedy sa zvrtla na opätku a zadívala sa pred seba. Nikto tam nebol. Zimomriavky jej prebehli po chrbte a začala sa báť. "Ty ma nevidíš?" hlas posmešne zatiahol. "Nie." Nervózne odvetila. "To som nečakal, nemáš ani štipku talentu." Začula kroky. Odstúpila o krok dozadu, aj keď musela najprv minútu nohám prikazovať, aby sa pohli. "Báka, čo sa bojíš, to som ja Víťo." Hlas bol tentoraz priateľskejší a uvoľnenejší. Neveriacky zakrútila hlavou. "Tak toto už je moc, schyzofrenia?" rozbehla sa preč od miesta, kde sa začala rozkladať hmla a zahliadla postavu. "Ty si naozaj myslíš, že keď budeš zdrhať, tak mi ujdeš? To je vcelku naivné, fakt som myslel, že si múdrejšia a mimochodom, aj chudšia." Že by to bol fakt on? Zvykol takto urážať. Zastavila sa. "Rozumné." Začula vedľa seba. "Pozri ja nevjem kto si, nevjem ci sa mi to sníva, je mi to jedno. Ale toto nie je práve moc dobrý žart." Odsekla Amy. "A kto si robí žarty? Povedal som, že som Víťo, to že mi neveríš, je tvoja vec." Odsekol zamyslene. "Už mi asi naozaj preskočilo." Zatriasla hlavou. "Netras stále tou hlavou. To ti nepomôže. Mozog je v nej pevne zasadený, myslíš, že keď do nej buchneš alebo kopneš ako do počítača, tak bude fungovať?" zasa ten výsmech. Cítila akoby jej niekto prstom štuchol do čela. "Nemám vo zvyku vrčať, ale ak s tým okamžite neprestaneš, tak vrčať budem a okrem toho, dosť sa bojím, mohol by si vypadnúť?" slušne poprosila, toto naozaj nebol štýl rozhovoru s nadprirodzenom, aký je predstavovala:D "Neveríš mi, že som to ja? Tak sa vyskúšaj niečo spýtať?" pohoďácky tón. "Tss." Odfrkla si. "toto mi niečo pripomína:D" zasmial sa. "Dobre, pripadam si ako posledný idiot, ale budiš. Vysveli mi pojem - rozhodím sandál." Víťazoslavné zvolala. "Veď ani sama nevješ, čo to znamená." Okamžitá odpoveď. "To je pravda." Múdro odsekla. "Napríklad môžem povedať, že máme stránku, že som ti šiel poslať poštu, že som ale musel odísť, že.,..." zastavila ho. "Musel odísť a kam?" zvedavo zatiahla. "To je tajné." Odvetil. "Dobre, teraz mi je to jasné, ty nie si Vito." Uškrnula sa. "Som!" obranne zvolal. "Vito mi vždy povedal všetko...teda sa snažil, aj ked to niekedy s neho liezlo ako s chlpatej deky." Odfrkla si. "Tss...aspoň som ti povedal všetko, čo som mohol, to je síce pravda, Taký som býval, ale ja už sa nevolám Víťo, ja som Kitsune senpai, pre teba." Poťukanie po ramene. Keď to povedal trhlo ňou, tú šibnutú prezývku si pamatala dokonale. "Stále nič? Bože si ako kameň, nemyslel som, že presvedčiť ťa, bude tak ťažké." Začula dutý náraz o zem. "Presvedčiť o čom?" pochybovačne zatiahla. "že som nezmizol, lebo ma uniesol ani že som ušiel. Som Víťo, ak chceš never mi, ak chceš ver, na tom nezáleží, jediné, čo ma trápi je asi to, že ma nevidíš." Kamienok zo zeme odletel mimo Amynej nohy. "Hej! Nehádž do mňa kamene." Kopla do zeme až sa s nej zaprášilo. "Ježiš, ty!" zvolal a bolo počuť kašlanie. "Trafila som!" víťazoslávne triumfovala. "Dobre pán Invisible." Už mu začínala pomaly veriť, aj keď sebe ešte celkom nie. "Ak toto nie je schyzofrenia a dokážeš mi, že sa mi to nezdá, tak ti uverím." Zaumienila si. "Tak ty takto, vyjednávať by si chcela?" zlomyseľný tón. "Dokáž mi, že nie si len výplod mojej fantázie. Ak sa to osvedčí, tak urobím všetko, čo budeš chcieť." Toto zaberalo vždy na každého. "Ale, ale všetko?" ten tón som okamžite spoznala, bol to Víťo nebolo pochýb..."Vješ ako to myslím." Odfrkla.
"Zajtra v škole vám urobím dieru do stropu, rovno nad druhým schodišťom. Snáď budem mať čas a otvoria mi bránu." Premýšľaľ. "Jasné ty a preraziť strop. Mimochdom, akú bránu, si v nebi?" zasmiala sa. "Vtipná, čo sa týka vedenia, máš ho poriadne pomotané a dlhé." Rovnako ironicky odvetil. "Okey, skús to urobiť cez matiku, píšem test." Neverila mu ani pol slova. Nečakala, že sa ešte niekedy objaví. Myslela si, že sfajčila veľa cigariet. "Ten test vôbec nie je dôležitý, aspoň pre teba nie. Ale to pochopíš až neskôr." Dospelácky akoby vedel viac zatiahol. "Veď samozrejme, len sa nevyťahuj, mne je dávno známe, že matika v mojom živote nehrá nejakú rolu." Sarkasticky poznamenala. "už sa teším, keď ti všetko dá zmysel, tak zajtra, budem sa snažiť, keď tak premýšľam, toto je naše prvé stretnutie nie? A to som ti sľúbil, že pôjdeme na zelený čaj." Akési sklamanie v jeho hlase. "Čo ten ospravedlňujúci tón." Zasmial sa Amy. "Musím ísť, nenahneváš sa, keď ťa tu len tak zanechám, že?" spýtavo stíchol. (oximoron, alebo nie?:D:D:D) "Len bež, nevjem kam, ale aspoň sa nebudem cítiť ako schyzofrenik." Zasmiala sa. "Tak čau, zajtra." Zdôraznil posledné slovo a zvuk zmizol. "Ja som krepa." Zasmiala sa nad svojou blbosťou Amy a odkráčala domov.

Proste to vystihol:D

27. května 2009 v 22:30 | Amy |  Úvahy s chorej hlavy
Dakujem fakt si to trafil:D:D:D:D

Aj pre toto som rada, ze ta "mam" - bo to vsetko dokonale chapes;) = obrazok nech chapu len zainteresovany:D

Mortal Combat Hellou Kitty

26. května 2009 v 19:54 | Amy |  Videá
Oponujem na predosli clanok:D ENJOY - MORTAL COMBAAAT! :D


HEllO KITTY

26. května 2009 v 19:45 | chudé žilnaté |  Dôležité oznamy
tento obrázok by som chcel venovať martičke:D vlastnoručne som ho kreslil v skicári na počítači:D aby ste si nemysleli, že len ona vie kresliť, tak sem niečo hádžem z mojho umenia...

Už mám toho dosť!

24. května 2009 v 1:30 | Amy |  Od Amy-chan
Som znechutena pohorsena touto spolocnostou hnusnych vyuzivacnych svin a bastardov. Nenavidim to tu vsetko, najradšej by som odtialto vypadla, nie je pre mna nikde miesto. Neznášam všetkých zvrhlých, úchylných, sebeckých, egocentrických, naškrobených, flirtujúcich čurákov, ktorý si myslia, že keď žmurknú, tak sa urobí podľa nich. Niesom žiadna handra, aby ste si so mnou zametali! Mam vaš s piči so mnou už nevyjebete, nikomu už nenapíšem ani čiarku! Moje myšlienky sú len moje a nikto ich nebude prezentovať pod svojim menom, nikomu nebudem dávať svoje srdce na papier!! NIKOMU, POJEBTE SA VY KURVY HNUSNE! Som nasrata ako nikdy v zivote rozbíjam klávesnicu, to ste chceli vy kokoti?! Toto?! Dúfam, že už konečne prídete nato, že martička sa stále nebude na vás len usmievať, áno som vulgárne prasa co nadava, ale to mozem mat picoi s vasim pokrytectvom a plytkostou to nemozem ani len porovnavat, vy chrochtlely pojebany!
To je všetko čo som chcela....odteraz vás mam všetkych pici, nepriblizujte sa ku mne ak nechcete mat na ksichte moju otlacok topanky! FUCK!
AMY

Jebnuta Ejmy, alebo neverte vsetkemu co vidite! :D

23. května 2009 v 15:59 | Amy

......................................... A NEPIČUJ.........................................