To uvidíš, tak umreš!

Pravda a čo je za pravdou?

8. dubna 2009 v 22:02 | Amy |  Niekto je tu trochu emo...

Plytké stopy...raz vo vode, raz v piesku. Kde som? Zabáram sa hlboko do zeme a pritom stojím nohami pevne na zemi. Počuj vietor, ale necítim ho. Niekto sa ma snaží dostať odtiaľto...namiesto toho, ma však tlačí späť do labyrintu. Kde je koniec a kde začiatok? Kde je sever a kde juh? Kade sa mám pobrať?
Kráčam dlho, bez prestávky, slnko mi praží na vlasy a ja stále nevidím cieľ. Snívam snáď, alebo je to naozaj? Ruky mám ponorené vo vreckách, vlasy mi padajú do tváre, ale nestrácam nádej. Stále hľadám koniec. Kde vlastne je? ... na konci odpoviem si. A čo je to vlastne koniec? Existuje vôbec? Je to ako vesmír, buď je nekonečný, alebo má nejaký koniec, a za ním niečo je.
Čiasi ruka do mňa strčila, padám na zem, ale zdvíham sa. Zatiaľ bez problémov. Keď padám už 3 krát, moja vôľa zodvihnúť sa pomaly opadá. Prečo by som mala kráčať ďalej po tejto bezcieľnej ceste? Ostávam sedieť...je tu fajn. Kryje ma môj vlastný tieň a mne je zrazu skvele. Nepadám, nikto ma nenúti padnúť k zemi.
Začína sa meniť počasie. Prišla čierňava a zdá sa, že bude pršať. Nemienim sa zodvihnúť, tak som si tu zvykla, že nemám potrebu odchádzať. Samota je skvelá. Nebaví ma to večné hľadanie pravdy a ľudí, ktorý mi zmenia život.
Prší, sedím schúlená, objímajúc kolená a pozerám do neba. Blýska sa, cítim čísi hnev. Je môj? Určite nie...
Dáždnik? Kde sa tu vzal? Akoby padol s rozburácaného neba. Hrá farbami a priam kričí po pozornosti. "Nechcem ho..." tvrdohlavo ho zahodím pred seba. Vracia sa 2 krát, 3 krát. Nakoniec ostáva zlomený na zemi...vydýchnem si. Začínala som mať pocit, že dostal život.
Mimochodom, prečo som tu stále sama?
Búrka ustala, ale je stále zamračené. Vydám sa teda na cestu, dáždnik beriem zo sebou. Praží slnko a opäť sa zabáram do zeme. Tento krát, je to však horšie, ledva dvíham nohy a zahmlieva sa mi pred očami...
Nehýbem sa, som po pás v piesku a okolo fúka vietor. Chcem sa vyhrabať a pokračovať v ceste, ale nemám ruky...ležia neďaleko dáždnika. Čo sa tu stalo, kým som bola v bezvedomí?
"Vníma nás?" mávajú mi pred očami spolužiaci a jemne ma fackujú. "Zdá sa, že je pri sebe, čo ti bolo?!" vydesene na mňa kričia, ale ja sa len smejem. "Ona sa zbláznila!" zvolá jeden z nich a ostatný horlivo prikyvujú. Prikladajú mi na čelo horúce ruky a mne je ich telesné teplo nanajvýš nepríjemné. "Je ako ľad..." zvolá jeden. "Prečo nič nehovoríš?" trasie so mnou ďalší a pokúša sa vo mne vzbudiť aké - také pocity.
"Povedzte? Už ste niekedy prišli o ruky?" spýtam sa a ich to zarazí. Všetci na pár sekúnd zmĺknu, ale potom vybuchnú do obrovského smiechu.
"Určite je natripovaná!" ozve sa najväčší feťák s partie a zodvihne ma. "Tak poď...je čas ísť domov..." prehodí si moju ruku cez plece a hrá sa na pseudonosiča.
Ale kde je vlastne domov? Tam kde na teba niekto myslí, alebo tam kam uteká tvoje srdce?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 rozhodím_sandál rozhodím_sandál | E-mail | Web | 9. dubna 2009 v 9:17 | Reagovat

amy, ty nestrácaj ruky, kto potom bude bleskovo rýchle písať smsky? :P

2 Oyashiro Oyashiro | 12. dubna 2009 v 18:32 | Reagovat

Dazdniky su otravne, nechapave, zvazujuce a lahko sa predsa lamu nie? :D Myslim ze ja sa nejako zaobidem aj bez nich... zatial

3 Oyashiro Oyashiro | 12. dubna 2009 v 18:45 | Reagovat

Mimochodom rad by som ti pohonil tvoje ego, velmi pekne si to napisala :P take clanky ja moc rad :D

4 Amy Amy | 13. dubna 2009 v 0:12 | Reagovat

som sa spravila akurat:D

5 Oyashiro Oyashiro | 13. dubna 2009 v 0:15 | Reagovat

:D:D:D:D Takze uz mam prestat honit hej? :D Potom ked sa zregenerujes tak mozem zasa :D:D:D Len musis znova nieco napisat :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama